V Štátnej galérii v Banskej Bystrici je sprístupnená výstava z najnovšej tvorby významného európskeho umelca - sochára, maliara, grafika Erika Dietmana (nar. 1937 vo Švédsku), pôsobiaceho od roku 1959 v Paríži. Dietman sa v priebehu 60. rokov zapojil do hnutí Fluxus a Nový realizmus, nikdy sa však s nimi priamo neidentifikoval. V prvej polovici 60. rokov vytvoril sériu obalovaných a deštruovaných objektov na výrazovej báze práce s nájdeným predmetom. Pracoval prevažne v duchu poetiky dadaizmu a surrealizmu, využívajúc poznatky konceptualizmu. Prvú samostatnú výstavu mal v roku 1964 v Turíne. V roku 1968 vyzval Dietmana Alex Mlynárčik, popredný konceptualista a akčný umelec, k účasti na medzinárodnej výstave mladých autorov Danuvius, ktorá sa v roku 1968 uskutočnila v Bratislave. Dietman sa tu plánoval usadiť, avšak pamätný august 1968 všetko zmenil. Zo zámeru zostala len výtvarná akcia - Zem, ktorá zostala. Symbolizuje rozlúčku so slobodou vo vtedajšom Československu. Konzervovaná zem zo Slovenska bola mail-artom rozposlaná do celého sveta s výzvou jej vrátenia po návrate slobody do krajiny.
Výstava v banskobystrickej galérii je po legendárnom Danuviuse druhým vystúpením Dietmana u nás. Autor tu vystavuje kolekciu 150 sklenených plastík - objektov, ktoré boli vytvorené v rokoch 1993-97 v známom medzinárodnom centre umeleckého skla Cirva v Marseille. Prezentované sklenené plastiky z obdobia okolo polovice 90. rokov predstavujú akúsi postmoderne prehodnotenú syntézu doterajšej autorovej tvorby. Nosným prvkom relatívne ucelenej kolekcie je balansovanie medzi úžitkovým, dekoratívnym a voľným, ktorého základom je princíp hry, grotesky a absurdity. Dôležitým je i prvok zvláštnej autorskej rebelskej poetiky a komentovanie vlastných prác často bizarnými názvami. Jednotlivé plastiky sú vytvorené v masívnej hmote fúkaného skla, farebne i materiálov v bohato štruktúrovanej škále. Výstava je komponovaná do niekoľkých tematizovaných celkov. Tzv. čierna kolekcia nazvaná Zamestnaný v banke spermií je vytvorená z masy nepriehľadného čierneho skla a pôsobí sarkasticky, až morbídne. Celok plastiky je dotvorený kontrastnými bielymi detailami evokujúcimi ejakuláty. Viacero súborov Dietman tematicky odkazuje na svet samotného umenia. Ide o špecifické citácie, pocty a interpretácie, v ktorých sa autor pokúša v duchu estetiky citovaného vtipne a hravo rozobrať svoje vlastné dielo (Miró, Munchovi, Modrá pre Longa, Kleina, Grosza..., Prerafaelita a iné). Veľký červený súbor, vytvorený v transparentnej krvavočervenej hmote skla, venoval Dietman otázkam ľudskej agresivity, militantnosti a deštrukcie. Transparentnú hmotu sugestívne pôsobiaceho červeného skla autor perforuje a kombinuje zväčša s kovovými nájdenými prvkami - rúrkami, drôtmi, evokujúcimi zbrane a agresiu deštrukcie. Na niektorých sú zase perforácie do skla akoby opätovne scelované drôtmi. Tu sa Dietman vzdialene blíži princípu svojich raných prác s leukoplastom. Značná časť diel na výstave potom odkazuje na tému erotiky, pohlavnosti a zmyselnosti, ktorým sám autor priznáva jeden z dominantných inšpiračných zdrojov celej svojej tvorby. Ďalšie cykly plastík sú motivované prírodnými reáliami a časť diel odkazmi na literatúru. Akcentovaný slobodný subjektivizmus, miešanie princípov voľného a dekoratívneho, tematizovanie odkazujúce na vývin umenia, hybridný charakter medzi estetizáciou tradičnou a neokonceptuálnou, neodadaistický a surrealistický princíp tvorenia, ironizovaný dištanc od témy - to všetko vytvára pocit blízky postmodernej kreativite.
Autor: ALENA VRBANOVÁ (Autorka je výtvarnou kritičkou a
