Pravdu mal kapitán Svitu Peter Orgler, keď ešte pred začiatkom finálovej série I. ligy basketbalistov s Pezinkom tvrdil, že systém na štyri víťazstvá je spravodlivejší, a aspoň sa ukáže, kto je u nás ozaj najlepší. Siedmy zápas dal zaslúžene majstrovské žezlo na ďalší rok do rúk hráčom Slovakofarmy. Na hodinu H v rozhodujúcom dueli sa dokázali lepšie pripraviť a výkonom na palubovke a výsledkom (69:45) súperovi doslova vyrazili dych.

Pokúsme sa nájsť korene úspechu Pezinka, ktorý v šiestich ročníkoch slovenskej ligy získal už svoj tretí titul. Okrem toho, že mesto, známe kvalitným vínom, malo vždy veľmi blízko aj k zlatu (kronika vraví o šesťstoročnej histórii ťaženia tohto vzácneho kovu), v stredu večer mali rozhodujúce slovo basketbalové kvality. Tréner Justín Sedlák od príchodu k mužstvu pred začiatkom tohto ligového ročníka nútil hráčov k agresívnejšej obrane a väčšiemu uplatňovaniu rýchlych protiútokov. Nie vždy to vychádzalo, ale v siedmom finále play off takmer príkladne. V pozápasových hodnoteniach často odznelo: rozhodla kvalita obrán. Kým Svit, pre ktorý bola tvrdosť v defenzíve charakteristickým znakom v priebehu celej sezóny, tentoraz v tejto činnosti vybuchol, obhajca sa pod vlastným košom "vyhecoval" k mimoriadnym výkonom. Spomenúť treba Ristanoviča, ktorý už bez stôp predošlého svalového zranenia "vygumoval" amerického legionára v službách Svitu Lakea (dal iba 7 bodov), Babiča, ktorý okrem toho, že ubránil Kovačeviča, stačil vypomáhať spoluhráčom a s 9 doskočenými loptami bol najlepším doskakovačom stretnutia, ale pochvalu trénera Sedláka si vyslúžili iste aj ostatní. Na dokreslenie štatistický ukazovateľ, ktorý je dôkazom rozdielnej kvality obrán obidvoch celkov. Kým domáci vystrelili spod koša 34 ráz, z toho 22-krát úspešne, bilancia Sviťanov je neporovnateľne horšia - 17/8. Z toho vyplýva, že Ristanovič, Kuznecov a spol. s vďakou využívali otvorenú cestu ku košu, odkiaľ je, samozrejme, úspešnosť streľby vyššia ako z poľa. Hostia to viac skúšali zvonku, ale neúspešne - z 29 pokusov zo strednej a väčšej vzdialenosti mali len 5 úspešných. Pod tlakom dobre brániacich Pezinčanov strieľali totiž často z nepripravených pozícií.

Z iného súdka sú psychologické dôvody prehry Svitu. V priemere mladší tím Stevana Tota rozhodujúce stretnutie nezvládol. Stereotypne sa držal nacvičených systémov, často trvajúcich 25 až 30 sekúnd za stavu, keď súper vysoko viedol a čas do konca stretnutia neúprosne plynul. Podtatrancom chýbala schopnosť zmeniť rytmus a tým sa pokúsiť o zvrat. I keď uznávame, že v stredu večer to v decibelmi predimenzovanej pezinskej hale nebolo jednoduché.