1965 - Šesť generálov zahynulo pri údajnom komunistickom puči. Generálmajor Suharto prevzal velenie a potlačil pokus o prevrat. 150 000 až 500 000 domnelých komunistov a ich sympatizantov, medzi nimi aj početní príslušníci čínskej menšiny, padlo za obeť nemilosrdným Suhartovým čistkám.
1966 - Suharto prevzal výkonnú moc a vzápätí zakázal Komunistickú stranu Indonézie.
1967 - Suharto formálne menovaný za prezidenta Ľudovým poradným zhromaždením. O rok neskôr aj formálne zvolený.
1973, 1978, 1983, 1988, 1993 a 1998 - Znovu vymenovaný do funkcie.
1975 - Indonézske jednotky s tichou podporou Západu obsadili bývalú portugalskú kolóniu Východný Timor a v roku 1976 ju anektovali, čo OSN nikdy neuznala.
1991 - Indonézski vojaci strieľali na smútiacich na cintoríne v Dili.
1994 - Vláda zakázala tri popredné periodiká.
1996 - Z vedenia Demokratickej strany Indonézie (PDI) bola provládnou frakciou vytlačená Megawati Sukarnoputri, dcéra exprezidenta Sukarna. Svetová banka pochvalne konštatovala, že sa Suhartovi podarilo znížiť počet chudobných v Indonézii zo 60 percent, (t. j. 70 miliónov ľudí) na 15 percent, (t. j. 30 miliónov). Až do roku 1997 vykazovala Indonézia mieru hospodárskeho rastu v priemere 6,5 percenta ročne. Označenie indonézsky hospodársky zázrak nebolo prehnané.
1997 - Pokles indonézskej rupie, Medzinárodný menový fond (MMF) sľubuje krajine 40 miliárd dolárov.
1998 - Rozpočet krajiny zostáva optimistický. Za päť dní rupia stratila polovicu svojej hodnoty a prekročila hodnotu 10 tisíc za dolár. Suharto a šéf MMF Michel Camdessus podpísali dohodu na posilnenie ekonomických reforiem. Balík MMF však krízu nezmenšil. Indonézia revidovala rozpočet, dočasne zmrazila splácanie úverov, ale vyhlásila, že to neznamená, že podniky s dolármi nemôžu platiť svojim veriteľom. Nepokoje vypukli pre rast cien potravín a v prvých dvoch mesiacoch roka zahynulo aspoň 5 ľudí. Suharto vymenil guvernéra centrálnej banky. Po svojom znovuzvolení za prezidenta na ďalších 7 rokov vymenoval vládu, v ktorej je jeho dcéra a niekoľko priateľov Prvej rodiny. (Suhartov klan si vybudoval monopolné postavenie v indonézskom hospodárstve. Majetok rodiny sa odhaduje až na 30 miliárd USD.) Proti Suhartovi protestujú tisíce študentov, prezident však tvrdí, že politická reforma nemôže prísť skôr ako v roku 2003. V máji sa ceny paliva a elektriny zvyšujú o 71 percent. Suharto tvrdí, že podporuje reformy v súlade s požiadavkami MMF. V máji chaos narastá, objavuje sa rabovanie a ničenie budov patriacich firmám Suhartových príbuzných a priateľov. Kurz rupie k doláru je 11 500:1. Suharto sa predčasne vrátil z návštevy Egypta a zastavil rast ceny benzínu. Sľubuje reformu vlády. Stovky cudzincov opúšťajú krajinu. Počet mŕtvych presiahol 500. Suharta vyzval na odstúpenie predseda parlamentu a jeho blízky spolupracovník Harmoko, i jeho vlastná strana Golkar. 21. mája Suharto oznámil svoju rezignáciu.
Autor: DPA
