Študenti tancovali na streche, potápali sa vo fontánach a behali po pestovaných trávnikoch indonézskeho parlamentu. V reproduktoroch zaznela správa, že vláda prezidenta Suharta sa po 32 rokoch konečne skončila. Veľký krik vypukol, keď sa študenti, ktorí okupovali budovu parlamentu posledné tri dni a noci, dozvedeli, že 76-ročný Suharto odovzdal moc viceprezidentovi Jusufovi Habíbímu. Stovky ich vybehli von, radovali sa, výskali a objímali sa. Skandujúci dav sa zhromaždil na schodoch parlamentnej sály a kričal "Zbohom Suharto, Zbohom Suharto". Pobiehali po pozemku, mávali transparentmi a vlajkami a potriasali si rukami s členmi niekoľkostočlennej vojenskej jednotky, ktorá prišla na svitaní a zaujala stanovisko pri hlavnej bráne komplexu. "Mladí ľudia vyhodili starého zlodeja," povedal Eji, študent djakartskej technickej univerzity, ktorý je v parlamente už od pondelka. Povedal, že niektorí po troch bezsenných nociach a pribúdajúcej špine v parlamentnom komplexe by šli radi domov. Ďalší však vyzývali, aby študenti zostali, kým neodstúpi aj Habíbí a nenastúpi úplne nová vláda. "Nechceme Habíbího. Je z tých istých ľudí ako Suharto. Je to len výmena jedného zločinca za druhého," povedal Wencislaus de Rozario z djakartskej umeleckej akadémie. Mnohí študenti vyhlásili, že podporujú prezidentské ašpirácie opozičného vodcu Amiena Raisa, vodcu Moslimského hnutia, ktoré má údajne 28 miliónov členov. "Amien Rais za prezidenta," kričal študent s megafónom pred parlamentom a dav s ním nahlas súhlasil. Študentskí lídri sa stretli na poschodí parlamentného komplexu, aby sa rozhodli o formálnej odpovedi na Suhartovo nahradenie Habíbím. Islamská asociácia indonézskych študentov vydala vyhlásenie, v ktorom Habíbího vyzvala, aby hneď začal s reformami. Oslavy prišli po hodinách napätia, keď sa medzi 2000 študentami v parlamente rozšírili povesti, že armáda a prosuhartovské hnutie mládeže sa pripravujú zaútočiť na parlament a vyhnať ich. Skupiny študentov ozbrojené tyčami a nohami zo stoličiek patrolovali po slabo osvetlených chodbách komplexu a hľadali "votrelcov". Vodcovia hovorili o ďalšom krvavom kúpeli podobnom masakre na pekinskom námestí Tchien an-men v roku 1989. Hrozba sa však nevyplnila a študenti napokon strávili noc hraním na gitarách a bubienkoch, spievaním ľudových piesní a tancom so zahraničnými novinármi. V noci prišli autá, ktoré im priviezli jedlo a vodu a tímy zametačov hodiny upratovali hromady papierov, fliaš a plechoviek povaľujúcich sa na zemi. Na dodávku, ktorá priviezla noviny, sa študenti i vojaci doslova vrhli. O dve hodiny zistili, čo sa deje, a párty sa začala.
Autor: r
