Indonézsky prezident Suharto (na snímke ČTK/AP), jeden z najdlhšie vládnucich vodcov na svete, postavil svoju viac ako tridsať rokov trvajúcu moc na stabilite a ekonomickom raste. K moci sa však dostal v období násilia a hrozby ekonomického bankrotu koncom roku 1965, a za podobných okolností aj odchádza. V tri mesiace trvajúcich protestoch študentov proti jeho vláde zahynulo viac ako 500 ľudí. Je iróniou, že práve študentské protesty v polovici 60. rokov pomohli Suhartovi zbaviť moci svojho predchodcu Sukarna.
Suhartova cesta k moci sa začala, keď potlačil údajný komunistický puč proti Sukarnovi v roku 1965, v ktorom bolo zabitých šesť generálov. V roku 1967 formálne vystriedal Sukarna, ktorý vládol od vyhlásenia nezávislosti v roku 1945. Suhartovu vládu obviňovali z porušovania ľudských práv v Indonézii i vo Východnom Timore, ktorý Indonézia obsadila a vzápätí anektovala v roku 1976. Ostrý a niekedy nemilosrdný bývalý generál, "usmievavý generál", ako ho nazval jeden z jeho životopiscov, vládol pevnou rukou a s pomocou spolitizovanej armády. V marci tohto roku ho ako jediného kandidáta zvolilo 1000-členné Ľudové poradné zhromaždenie, najvyšší ústavný orgán krajiny, do siedmeho funkčného obdobia. Väčšinu členov tohto orgánu Suharto vymenoval sám. V stredu ho však jeho vlastná strana požiadala, aby odstúpil.
Suharto sa narodil v rodine drobného dedinského úradníka v roku 1921 ako jedno z 11 detí. Jeho rodičia sa rozviedli a vychovávali ho príbuzní. Bol bankovým úradníkom, vojakom holandskej koloniálnej armády, za japonskej okupácie v rokoch 1942-45 sa stal dôstojníkom Japoncami cvičenej Indonézskej armády. Po vojne bojoval proti Holanďanom na strane indonézskych povstalcov. V apríli 1996 utrpel vážny psychický šok, keď zomrela jeho maželka Tien, s ktorou žil 40 rokov. Mnohí členovia jeho rodiny a priatelia zastávali vysoké funkcie v politických a podnikateľských kruhoch. Má troch synov a tri dcéry. Najstaršiu dcéru Siti Hardyanti Rukmana, prezývanú Tutut, vymenoval za ministerku sociálnych vecí.
