arska. Bývalý bezpečnostný poradca prezidenta Borisa Jeľcina, ktorý si vybudoval politickú kariéru na ukončení konfliktu v Moldavsku a Čečensku, však zdôraznil, že vyhral iba prvý volebný boj, nie však ešte vojnu, ktorej cieľom je stať sa Jeľcinovým nástupcom v r. 2000. "Neviem, či chcem byť prezidentom alebo nie. To závisí od toho, ako sa mi bude dariť tu," zahundral po svojom zvolení.
Alexander Lebeď, vojak, je archetypovým sovietskym hrdinom. Narodil sa v roku 1950 v militantnom kozáckom rode na juhu v Novočerkassku. Strohý, jednoduchý charakter ho vyniesol od najnižších hodností v letectve až ku generálskym hviezdam. Nebojí sa zavrhovať komunistický systém - vinou prenasledovania predčasne zomrel jeho otec i starý otec - ale je zároveň neľútostným kritikom korupcie a vývoja za Jeľcina. Keď jeho strana Kongres ruských spoločenstiev zlyhala v parlamentných voľbách v r. 1995, Lebeď, ktorý získal kreslo poslanca za výsadkárske mesto Tula, zo strany odišiel. Zaútočil na prezidentúru v júni 1996 a ako "tretia sila" skončil tretí v prvom kole s pätnástimi percentami. Potom prijal prácu tajomníka Bezpečnostnej rady za to, že podporí Jeľcina proti komunistom v rozhodujúcom hlasovaní. To bol doterajší vrchol jeho politickej kariéry. Lebeď si zabezpečil trvalú vďačnosť ruských matiek v auguste 1996, keď uzavrel mier s čečenskými separatistami. O pár týždňov ho však Jeľcin vyhodil po obvineniach kremeľských protivníkov Lebeďa, že sa zaplietol do "plazivého prevratu". Lebeď sa vzdal kresla v parlamente, cestoval na Západ a snažil sa presvedčiť bohatých a mocných Ruska, že mu možno vložiť do rúk správu krajiny. Opakovane varoval, že nedostatočné financovanie armády môže vyústiť do vzbury, a raz vyjadril obdiv k ekonomickému úspechu Chile pod vládou generála Augusta Pinocheta. Jeho gubernátorskú kampaň v Krasnojarskom kraji finančne podporoval jeden z bývalých Jeľcinových kľúčových stúpencov, ropno-tlačový magnát Boris Berezovskij, ktorý je tiež spoluvlastníkom ruského celoštátneho prvého televízneho kanála. Lebeď sám svojich sponzorov tají, podľa ruského týždenníka Argumenty i fakty "nechce, aby im orgány spravodlivosti komplikovali život".
Je ženatý a má tri deti. Hoci sa mu nedostalo klasickej krásy, milióny ruských žien omdlievajú, keď vidia jeho boxerský nos a počujú dunivú rétoriku. Ošumelý plstený klobúk a obleky s úzkymi pásikmi, ktoré si obľúbil počas čečenských mierových rozhovorov, a zároveň fakt, že minulý mesiac ho v Krasnojarsku navštívil "osobný priateľ" Alain Delon, sú však v rozpore s jeho predstieraným pohŕdaním hrou na efekt.
Autor: vil, bj
