Vzhľadom na uvažovaný veľký počet predstavení by to pre mňa bola veľká väzba. Muzikály sú veľmi lákavé. Vyhovujú síce skôr spevákom, ktorí sa môžu realizovať herecky, a na druhej strane máloktorý herec uspieva náročné party, ale takáto ponuka poteší aj pošteklí," povedal Noga v rozhovore pre SME. Široký repertoár mu ponúka angažmán v bratislavskom divadle Astorka Korzo 90, premýšľa o zostavení komorného koncertného programu zo svojho sólového albumu Hra na telo, chystá sa na nakrúcanie filmu s českým režisérom Karlom Kachyňom, naďalej pokračuje v projektoch so Štefanom Skrúcaným - a to nielen vo formách politického kabaretu s pesničkami či nahrávania hovoreného slova, ale možno už čoskoro aj prostredníctvom spoločného filmu. "Bol by som rád, keby sa podarilo nakrútiť film, o ktorom sa uvažuje a ktorý by trocha ,postrapatil` súčasnú dramaturgiu slovenskej kinematografie. Mala by to byť pôvodná tragikomédia. Námet by bol, ťažšie bude vymyslieť dobrý scenár. Asi sa budeme musieť orientovať na nezaťaženú mladú generáciu, ktorú revolúcia chytila vo výbornom období a má svoj názor. Páči sa mi, keď má niekto názor. To je podstatné v umení."

Na svoje účinkovanie v novom slovenskom filme Rivers of Babylon, za ktoré sa mu dostalo nelichotivých slov aj na stránkach nášho denníka, sa Miroslav Noga sám pozerá dosť kriticky. Uvedomil si, že malá postava šoféra Ďulu mu nedávala šancu ukázať charakterové herectvo. "Rolu som prijal v kritickom období, sčasti aj osobného života, a možno to bola chyba. Vtedy sa jednoducho nenakrúcalo vôbec nič. Film bol dokončený podstatne neskôr, ako sa predpokladalo, a počas tých rokov som sa dostal do inej pozície. Hneď potom som začal nakrúcať sedemdielny seriál a dva filmy v Čechách. Vôbec som sa neurazil na vašu kritiku a uvedomil som si, že pravdu máte vy. Ten nedostatok filmových príležitostí po revolúcii zlomil skoro všetkých." Peter Pišťanek, podľa ktorého predlohy film vznikol, bol Nogovým spolužiakom z Gymnázia na Vazovovej ulici v Bratislave. "Iba v prvom ročníku, po ktorom ho vyhodili, pretože nechodil poriadne do školy. Priznám sa, že aj ja som spolu s ním a Paľom Juráňom, ktorý chodil do vedľajšej triedy, sem-tam blicoval. V tom čase sme dokonca, čo nikto nevie, my traja založili hudobnú skupinu Quo vadis. Namiesto bicích som mal škatule od topánok, Pišťanek hral na basovú gitaru a Juráň, ktorý už vtedy prejavil textárske schopnosti, na klavír. Boli to len ,srandovné` pokusy, po krátkom čase sme sa na to vykašlali. Juráň potom ešte hrával s Maťom Jakabčicom. Bola to zvláštna doba školskej symbiózy. Na ZDŠ so mnou chodil napríklad aj Richard Müller...," spomína Noga. Jeho spolupráca so Štefanom Skrúcaným sa širšie rozvinula práve po tragickom úmrtí Pavla Juráňa, s ktorým Skrúcaný tvoril úspešný tandem. "Pracoval som s nimi v cyklických programoch ako boli Recepty na slávu či v poslednom projekte Zlý sen. Nebyť smrti nášho kamaráta, bolo by všetko inak. Zostal by som verný viac herectvu v klasickom kamennom divadle. Asi by som išiel ťažšou cestou. Snažím sa však naďalej ovplyvňovať celú partiu, s ktorou spolupracujem, aby sme sa predsa len dotlačili do divadelnej polohy. Števo má skôr odstredivú tendenciu, ale aj tým je to zaujímavé. Pravda je vždy niekde v strede a aj úspech bude zrejme tam." Diskutované riziko skĺznutia humoru do ľudovej zábavy si Miroslav Noga stráži predovšetkým tým, že jeho pôsobiskom stále zostáva divadlo. "Držím si tým odstup a zadné dvierka. Sedím na dvoch stoličkách a som rád, že ma v mojej humoristickej partii akceptujú. Keby som odišiel z divadla, ktoré mi dáva istý pocit kvality, možno by nás komercia prevalcovala." Na otázku, či je takýto pocit dostatočnou brzdou, keďže aj do divadelnej produkcie začína prenikať ľahší bulvárny žáner, uviedol: "Je to pravda. Viete, už od školských čias som bojoval so škatuľkovaním, skôr ma brali ako komika. Som veľmi rád, že v posledných dvoch sezónach som v Astorke dostal herecké príležitosti, ktoré niektorých ľudí vyviedli z omylu a niekedy príjemne šokovali divákov. Divadlá naozaj pristupujú ku komerčným titulom, ale vždy je dôležité, aby vznikol kvalitný výsledok. A myslím tým aj zábavu. Humor netreba podceňovať. Je to ťažký žáner a mnohí kolegovia z dramatickej oblasti zistili, že robiť to, čo robíme, nie je také ľahké."