"Verili by ste, že po tridsiatich rokoch bačovania som bol na ozajstnej dovolenke až minulý rok?" sám sa tejto neobvyklej situácii bača vernárskeho ovčína František Halčin čuduje. "Žena mi toľko pílila uši, že nebolo vyhnutia," spomína na kúpeľný pobyt v Dudinciach, po ktorom mu trošku povolila reuma v zhrubnutých prstoch a bolesti v nohách. "Teraz nám je dobre v maringotkách na salaši, ale pri otcovi v Lendaku sme sa čosi namrzli nadránom v kolibe na lôžku z čečiny," porovnáva terajšie podmienky so salašníctvom pred pár rokmi v profesii, ktorej sa venoval nielen jeho otec, ale aj dedo. On sám praktické skúsenosti otca zdokonalil v "bačovskej škole" v Trenčíne v dvoch päťmesačných zimných kurzoch. Včera pred desiatou predpoludním bolo vo vernárskom ovčíne do obedňajšieho dojenia trošku menej roboty. Každý zo štyroch zamestnancov farmy podojil ráno o štvrtej 75 oviec, bača precedil mlieko, pridal syridlo a o pol hodiny odkvapkávali päťkilogramové hrudky čerstvého ovčieho syra zavesené v "grudžankách", čistých detských plienkach, samozrejme, používaných iba na cedenie syrových hrudiek. Od Juraja do Michala - od apríla do konca septembra, je denný rytmus v ovčíne nemenný. Ranné dojenie a spracovanie mlieka na syr, na obed to isté, večer znova. "Vstávame ráno o tretej, zaspávame o pol desiatej večer. V sobotu, v nedeľu, cez štátny či cirkevný sviatok, vždy rovnako. Televízia mi nič nehovorí, hneď by som zaspal aj pri tom najlepšom programe," povedal vernársky bača. Viac ho zaujíma, či elektrické napätie v drôtenej ohrade salaša "kopne" poriadne aj vlka, ktorý pred dvoma dňami strhol neďaleko jelenicu a teraz obchádza košiar vyšľachtených valašiek.