Keď sa prezident Suharto dostal v roku 1966 k moci, bola Indonézia zaostalou postkoloniálnou krajinou tretieho sveta s minimálnym intelektuálnym zázemím, nevýkonným priemyslom a chudobným obyvateľstvom. Ekonomický vzostup Indonézie je neodmysliteľne spojený (právom) s jeho osobou. Protestujúci vysokoškoláci v uliciach stoja spoločne s rýchlo schudobnelými ľuďmi, zvyknutými predtým na určitý životný štandard, práve proti mužovi, ktorý je architektom momentálne sa rúcajúceho hospodárskeho zázraku. Posledné dni v Indonézii sa tak dajú interpretovať aj ako stret dvoch vízií dvoch generácií - starej, privyknutej na silných hegemónov vedúcich svoju krajinu pevne za určitým cieľom, a novej, ktorá mala možnosť dozvedieť sa, že štát sa dá spravovať aj demokratickým spôsobom. Realita týchto dní však stále skôr patrí do starej Ázie, kde sa odchod vodcov spája s násilnosťami. Včerajšia výzva Suhartovho blízkeho spolupracovníka, predsedu parlamentu Harmoka, ktorý ho požiadal, aby "v záujme národnej jednoty a súdržnosti odstúpil", je jasným signálom, že túžba po prezidentovom politickom dôchodku už nie je len záležitosťou ľudí v uliciach. Najdôležitejšia Suhartova poistka, armáda, však za prezidentom stále stojí. Generál Wiranto po niekoľkohodinovom pohovore s prezidentom zareagoval jasne: Harmokovo stanovisko je individuálne a nemá žiadnu zákonnú oporu. V pondelok tak vznikli prekvapujúco dve línie aj v tábore, ktorý bol doteraz voči Suhartovi bezvýhradne poslušný. Harmoko totiž šéfuje parlamentu, v ktorom je priamo volených len 425 poslancov. Ďalších 75 poslancov patrí armáde a plnú päťstovku poslancov menuje Suharto. Na scéne je tak nové ohnisko konfliktu - najsilnejší muž v parlamente stojí proti najsilnejšiemu mužovi armády.
"Podať demisiu pre mňa nie je problém," povedal včera Suharto. Okamžité odstúpenie však vylúčil s odvolaním na to, že vypíše "čo najskôr" všeobecné voľby, v ktorých už nebude kandidovať na prezidenta. Suharto naťahuje evidentne čas, vedomý si toho, že armáda mu stále istí chrbát.
Protestné zhromaždenie za odstúpenie Suharta naplánované moslimským opozičným vodcom Amienom Raisom nadnes zrejme naznačí, akým spôsobom sa vyrieši vnútropolitická kríza v Indonézii. V najväčších indonézskych mestách sa majú stretnúť milióny ľudí. Isté je, že západné štáty sa dnešného dňa obávali, a viaceré vlády svojich občanov vyzvali, aby urýchlene opustili Indonéziu. Letisko v Djakarte bolo plne vyťažené, dnešné demonštrácie vzbudzovali veľké obavy.
