j skepse plynúcej z predvolebných prieskumov, ktoré 16 rokov vládnucim kresťanským demokratom predpovedajú v septembrových parlamentných voľbách porážku. Ani po zjazde CDU v Brémach však nie je jasné, či sa Kohlovi podarilo zmobilizovať aj nemeckých voličov a presvedčiť ich, aby už piatykrát odovzdali hlas práve koalícii CDU/CSU.
CDU, ktorej sa zatiaľ nedarí nadchnúť voličov pre euro, ani ich získať prísľubmi o blížiacom sa rozmachu hospodárstva a poklese počtu nezamestnaných, spadol Magdeburg do lona ako dar z neba. Rozhodnutie opozičnej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko vytvoriť menšinovú vládu závislú od podpory postkomunistickej Strany demokratického socializmu (PDS) inšpirovalo najviac generálneho sekretára CDU Petra Hintzeho. Ten oprášil a opätovne strane naordinoval heslo z poslednej predvolebnej víťaznej kampane - "červené ponožky", ktoré stavalo práve na strachu z PDS a jej podpory pre SPD. Hintzeho krok však nenašiel jednoznačnú podporu ani v samotnej CDU, ani medzi odborníkmi, a v spomínanom prejave v Brémach ju Helmut Kohl využil v oveľa miernejšej podobe. Všetky ataky týmto smerom prenechal práve Hintzemu. PDS rozdeľuje tak nemeckých voličov, ako aj nemeckých politikov na východnú a západnú časť. CDU pôsobiaca na východe Nemecka a voliči z bývalej NDR, ktorí majú dlhoročné skúsenosti s komunizmom, neodmietajú spoluprácu s PDS. V prípade časti CDU o tom svedčí dokonca spolupráca s PDS na okresnej úrovni. Na západe krajiny je odpor voči PDS citeľnejší, odborníci však poukazujú na to, že komunizmu sa dnes obávajú voliči podstatne menej ako napríklad nezamestnanosti.
V každom prípade mieni CDU Magdeburg zužitkovať. Helmut Kohl preto v Brémach brojil proti radikalizmu, či už pravicovému v podobe neonacistickej Nemeckej ľudovej únie (DVU), ktorá triumfovala v Sasku-Anhaltsku, alebo proti ľavicovému v podobe PDS. Varoval pred červeno-zelenou koalíciou SPD a Zelených, ktorá bude pre Nemecko znamenať neistotu a nestabilitu. Pripravil CDU na "najtvrdší volebný boj počas takmer 50-ročnej histórie SRN", podľa pozorovateľov však voličom obsahovo neponúkol nič, čo by nebolo obsiahnuté aj v programe sociálnych demokratov (SPD).
