rolu v kauze predaja triptychu Klaňanie troch kráľov, teda obrazu, patriacemu do júla l995 banskobystrickému Biskupskému úradu, bol práve on. Jeho rozprávanie sa preto do knihy nezmestilo. Ostatné fakty sú z knihy Únos prezidentovho syna alebo Krátke dejiny tajnej služby.
Začiatok
Kompetentný pracovník Krajského súdu v Banskej Bystrici 22. januára 1996 rozhodol takto: "V trestnej veci, vedenej na Okresnom úrade vyšetrovania pod ČVS VP-440/30-95 ... oslobodzujem od mlčanlivosti predsedu senátu JUDr. Jána Hrubalu. Predseda senátu JUDr. Ján Hrubala podal podnet na začatie trestného stíhania. Podľa jeho názoru informácie, ktoré sú mu o prípade známe, sú predmetom štátneho tajomstva. O oslobodení od mlčanlivosti a jeho rozsahu rozhoduje vedúci organizácie, ktorej bola táto osoba na styk so štátnym tajomstvom určená. Z týchto dôvodov som rozhodol tak, ako je hore uvedené."
Pre toto oslobodenie od mlčanlivosti sa bývalý banskobystrický sudca Ján Hrubala rozhodol, že zverejní nielen svoje dovtedy neznáme meno, ale aj podrobnosti okolností, ktoré sa odohrali dva dni pred predajom triptychu Klaňanie troch kráľov a päť dní pred domovou prehliadkou Biskupského úradu v B. Bystrici.
Pripomenutie sledu udalostí
V stredu l2. júla l995 tesne popoludní prišiel za doktorom Jánom Hrubalom, ako službukonajúcim sudcom v Banskej Bystrici, muž, ktorý sa legitimoval preukazom príslušníka Slovenskej informačnej služby a podal mu dokumenty, z ktorých podľa slov muža vyplýval únik informácií zo SIS. Preto bol Ján Hrubala požiadaný o zavedenie informačno-technických prostriedkov v priestoroch bytu reštaurátora Ivana Š., ktorý mal pomáhať uskutočniť obchodnú transakciu, súvisiacu s triptychom Biskupského úradu. Konkrétne malo ísť o odposluch telefónu Ivana Š. a o nakrútenie videozáznamu z odpredaja obrazu Klaňanie troch kráľov a iných umeleckých predmetov, ktoré sa malo uskutočniť v obci Dolná Ves, kde mal Ivan Š. ateliér.
Ján Hrubala okamžite zistil, že ide o prepis rozhovoru medzi zahraničným kupcom menom Thomas Grabner, reštaurátorom a sprostredkovateľom predaja obrazu Klaňanie troch kráľov, ktorého majiteľom bol dovtedy banskobystrický Biskupský úrad. Z prepisu vyplývalo, že o sprostredkovanie predaja požiadal riaditeľ banskobystrického úradu Jozef Hrtús.
Rozprávanie sudcu
"Na základe zákona o SIS je možné použiť informačno-technické prostriedky. Príslušník SIS, ktorého meno poznám, mi povedal, že on o tej kauze veľa nevie a že celé je to o úniku informácií SIS. A že to má nejakú spojitosť s nemenovaným človekom z Banskej Bystrice.
Prvý zarážajúci fakt bol, že išlo o doslovný prepis rozhovorov. Ten sa dá získať niekoľkými spôsobmi - buď od už legálne nasadeného agenta, ktorý podľa Trestného poriadku má právo čosi podobné zhotoviť, alebo tam bol agent nasadený nelegálne, alebo bolo odpočúvacie zariadenie v priestoroch, kde sa nachádzali, alebo jeden z diskutérov, teda buď zahraničný kupca Thomas Grabner, alebo reštaurátor Ivan Š. mal pri sebe počas rozhovorov odpočúvacie zariadenie. Keďže išlo o odpredaj obrazu, nevedel som ani za svet pochopiť, v čom by mala tkvieť protiprávnosť transakcie. Žiadal som o bližšie informácie. Teda, čo je na predaji triptychu Klaňanie troch kráľov nelegálne, a čo sa má nasadením informačno-technických prostriedkov dosiahnuť. A odkiaľ získali prepis rozhovorov? Takže som povedal: "Predkladáte mi dôkazový materiál, z ktorého vyplýva, že tam už je vykonávaný odposluch, respektíve je tam agent, nasadený legálne alebo nelegálne. Kto je konkrétne tým agentom, prečo k tomuto došlo a kto čosi podobné povolil? Ktorý sudca?" Príslušník SIS mi iba odvetil: "Ja o tom neviem nič".
Vzápätí komusi v mojej prítomnosti telefonoval. Očividne svojim nadriadeným. Do telefónu povedal iba, že pán doktor chce bližšie informácie od kohosi, kto vie povedať viac.
Čakal som do pol ôsmej. Prišiel ďalší človek, ktorý mal tiež preukaz SIS. Ten mi tvrdil, že ide o dve na sebe nezávislé akcie, to jest predaj obrazu a únik informácií zo SIS, ale v prvom rade ide o únik informácií zo SIS.
O obraze mi ani jeden z nich nevedel povedať nič bližšie. Že ide o obraz, ktorý vlastnil úrad banskobystrického biskupa, vyplývalo z prepisu rozhovoru, ale meno biskupa Baláža tam uvedené nebolo. Bolo tam spomenuté, že sprostredkovateľa kúpy a reštaurátora si najal riaditeľ Biskupského úradu Jozef Hrtús.
Žiadosť SIS sa týkala toho, aby sa na videokameru zachytil odpredaj triptychu a iných umeleckých predmetov. Ako vyplývalo z prepisu rozhovoru, odpredaj mal zorganizovať sprostredkovateľ tak, že reštaurátor mal predať obraz Švajčiarovi Thomasovi Grabnerovi, ktorého vzápätí po uskutočnení transakcie na ceste za záhadných okolností stopli policajti.
"Povedzte mi, prečo podľa vás je odpredaj triptychu nelegálna transakcia, na základe čoho sa nesmie takto predávať?" zopakoval som.
Muž, ktorý sa mi legitimoval preukazom príslušníka SIS, mi odvetil, že triptych je na zozname kultúrnych pamiatok, a preto sa naň vzťahujú zvláštne pravidlá. Povedal som mu: "Zoznam kultúrnych pamiatok je dokument. Chcel by som ho teda vidieť".
Odpoveď som nedostal.
Keď aj človek, ktorý prišiel o pol ôsmej večer, a ktorý sa tiež legitimoval preukazom príslušníka SIS, mi nevedel objasniť podrobnosti nelegálnosti očakávaného predaja triptychu, spísal som úradný záznam, ktorý sa založil do dokumentácie krajského súdu. V ňom som zhrnul všetko, čoho som bol svedkom od onoho obeda okolo údajného úniku informácií zo SIS a odpredaja obrazu Klaňanie troch kráľov. Podčiarkol som v ňom, že obaja príslušníci SIS mi nevedeli, alebo nechceli odpovedať najmä na otázku, odkiaľ má SIS k dispozícii prepis odpočúvaných rozhovorov.
Už vtedy som tušil, že s veľkou pravdepodobnosťou práve zahraničný kupec bol človek nasadený zo SIS. Vyplývalo to z prepisu.
Potreboval som si túto otázku objasniť presne, pretože ak by sa napríklad naozaj predával obraz, ktorý sa podobným spôsobom predávať nesmie, potom agenta SIS pri príprave kúpy možno nasadiť legálne. Chcel som skrátka vedieť viac. Povedal som, že o použití informačno-technických prostriedkov rozhodnem, až mi moje otázky budú vysvetlené kompetentným pracovníkom SIS, teda až budem vedieť, v čom sa vidí nelegálnosť odpredaja. Dovtedy mi žiaden zoznam, z ktorého by vyplývalo, že triptych či ďalšie umelecké predmety sa nesmú vyvážať, nebol predložený.
Ako som sa vyjadril pre denník SME, o desiatej večer v ten deň mi volal človek, ktorý sa predstavil ako Jaroslav Svěchota, a ktorý mal byť veliacim dôstojníkom celej akcie. Povedal mi, že ide o dôležitý štátny záujem. Veta o dôležitom štátom záujme bola skonštatovaná aj v návrhu na použitie informačno-technických prostriedkov, ktorý mi bol predložený. Viac mi nepovedal, vraj do telefónu nemôže. Zdôraznil, že nemá čas sa so mnou stretnúť. Podčiarkol som v telefonickom rozhovore, že ak on nemá čas vysvetliť mi moje otázky, na ktoré som do tých chvíľ nedostal odpoveď, potom nemám na základe čoho rozhodnúť. Trval som na tom, aby prišiel a vysvetlil mi, čo mi nie je jasné. Aby sme to spísali, legalizovali všetky dôkazy a potom môžeme rozhodnúť, či použiť informačno-technické prostriedky alebo nie. Rozhovor sme napriek tomu uzavreli tým, že nemá čas do Banskej Bystrice prísť.
Volal mi ešte na druhý deň ráno okolo šiestej. Zopakoval som svoj postoj. Spýtal sa ma, či si to predsa len nerozmyslím, že o dva dni bude môcť prísť do Bystrice, pôjdeme spolu na obed, a ja svoje rozhodnutie použiť informačno-technické prostriedky neoľutujem. Že ak to povolím, urobím dobrú vec.
Napriek tomuto telefonátu som monitorovanie odpredaja triptychu Klaňanie troch kráľov nepovolil. Ja som bol službukonajúcim sudcom. Ak aj iný sudca vydal podobné povolenie, tak to bol sudca určený nie podľa zákona.
28. novembra l995 sa objavil článok, kde príslušník SIS Oskar Fegyveres tvrdil, že akcia bola nahrávaná: "Boli sme rozložení po Dolnej Vsi. Je to medzi Kremnicou a Banskou Bystricou. Naše auto - biely Mercedes 208 D, ktorý bol použitý aj pri únose Kováča mladšieho, bolo zaparkované blízko domu reštaurátora. Tu vodič fingoval opravu auta s tým, že mu vyvrela voda. Ľudia z obce mu nosili aj kávu na občerstvenie. Ostatní kolegovia boli v aute a iní boli rozlezení pod legendou, že sú turisti alebo akože čakajú na baby. Boli po celej dedine, aby mohli nafilmovať, ako sa z domu reštaurátora nakladajú do švajčiarskeho auta veci a aby bol pod kontrolou balík peňazí, ktorý sa nachádzal v igelitovej taške."
Moja skúsenosť a tvrdenie Oskara Fegyveresa boli pre mňa dôvodom k podnetu, ktorý som podal na neznámych pracovníkov SIS pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Tvrdil som, že ak jestvujú ľudia z prostredia SIS, ktorí tvrdia, že sa to nahrávalo, tak ja jediný viem, že na to nemali právo, lebo ja jediný som bol za to zodpovedný.
Celá záležitosť sa potom uznesením vyšetrovateľa Úradu vyšetrovania v Žiari nad Hronom odložila."
Kto je Thomas Grabner
l4. júla l995 na benzínovej pumpe v Žiari nad Hronom, teda v ten istý deň, čo sa za 200 000 amerických dolárov predal triptych Klaňanie troch kráľov a iné umelecké predmety, bol zadržaný švajčiarsky kupec Thomas Grabner. Ten sa policajnej hliadke preukázal pasom, podľa ktorého sa narodil 28. januára l955, a trvalé bydlisko má v švajčiarskom meste Dallenwil, Engelbergstrasse 9.
K totožnosti Thomasa Grabnera sa l9. januára l996 vyjadril predseda KDH Ján Čarnogurský: "Cestou našich priateľov sme si chceli overiť, čo je to za človeka a či samozrejme býva na tej adrese. A oni nám zistili, že mestečko Dallenwil síce vo Švajčiarsku existuje, ale nebýva tam žiaden Thomas Grabner a v tomto meste nie je ani Engelbergstrasse".
Jednoznačné stanovisko, súvisiace s identifikačnými údajmi Thomasa Grabnera, vyslovilo švajčiarske veľvyslanectvo v Českej republike: "Čo sa týka majiteľa pasu č. l88 CH 9ll, tak vám môžem oznámiť, že švajčiarske pasy nemajú takýmto spôsobom vytvorené kombinácie čísel a písmen. Číslo auta RG 9l 390 takisto vo Švajčiarsku neexistuje. Obidve písmená označujú skratku kantonu, kde bolo auto zakúpené. Skratka RG pre švajčiarsky kanton neexistuje."
Nebolo potom ani prekvapením, keď švajčiarska pošta list, na meno Thomas Grabner, Engelbergstrasse 9, CH - 6383 Dallenwil, zaslala späť s poznámkou - Adresát neznámy.
A O. Fegyveres Grabnera označil ako agenta SIS: "Náš agent, agent SIS, sa kontaktoval s reštaurátorom, ktorý mal predať triptych. Buď to bol pracovník, alebo agent SIS, vystupujúci pod legendou švajčiarskeho občana, ktorý akože kupoval triptych. Dostal na to doláre a našou úlohou bolo sledovať ich pohyb."
PracovníKOV SIS nezbavILI mlčanlivosti
Citujme z odôvodnenia uznesenia o odložení podnetu Jána Hrubalu zo dňa 3l. júla 1996: "Riaditeľ Okresného úradu vyšetrovania PZ v Žiari nad Hronom požiadal dňa 25. marca 1996 riaditeľa SIS o oslobodenie od mlčanlivosti pracovníkov SIS pre účely trestného konania, aby mohli byť vypočutí... Okrem toho vyšetrovateľ PZ požiadal Slovenské telekomunikácie, š. p., OZ riaditeľstvo Banská Bystrica o vypracovanie správy, v ktorej sa uvádza, že v mesiaci júl l995 pracovníci SIS nemali povolený vstup do objektov Oblastného strediska telekomunikácií Žiar nad Hronom za žiadnym účelom a nemajú ani teraz....
Riaditeľ SIS svojím rozhodnutím Č. p. 33/0074-1/96 zo dňa 4. 7. 1996 žiadosti o oslobodenie od mlčanlivosti príslušíkov SIS nevyhovel, čím vyšetrovateľ PZ vyčerpal všetky dostupné možnosti na objasnenie veci."
Na doktora Hrubalu podal riaditeľ kontrarozviedky Jaroslav Svěchota žalobu kvôli ochrane osobnosti. Jaroslav Svěchota sa cítil dotknutý týmto vyjadrením banskobystrického sudcu pre denník SME z l8. mája l996: "Večer mi domov telefonoval človek, ktorý sa predstavil ako Jaroslav Svěchota. Žiadal ma o povolenie na použitie informačno-technických prostriedkov, čo odôvodňoval tým, že v opačnom prípade marím naliehavý štátny záujem. Telefonoval mi aj na druhý deň skoro ráno a opäť ma žiadal, aby som odpočúvanie aj nahrávanie videokamerou povolil. Zotrval som na svojom stanovisku, že budem o tom uvažovať až potom, keď mi budú doručené príslušné materiály. Je zrejmé, že súhlas sudcu na odpočúvanie a nahrávanie transakcie vydaný nebol. Mám však informácie o tom, že napriek nevydaniu súhlasu sudcu bolo nahrávanie i odpočúvanie uskutočnené. A to je evidentne trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa."
V súvislosti s touto žalobou Ján Hrubala dodáva: "K pojednávaniu však nedošlo, pretože keď súd vyzval Svěchotu na zaplatenie súdneho poplatku, tak ho nezaplatil."
Ján Hrubala zdôrazňuje
"Po celý čas nešlo o odposluch Biskupského úradu, ale o monitorovanie transakcie, ktorú si objednal Biskupský úrad. Bolo však zrejmé, že v hre je riaditeľ Biskupského úradu Jozef Hrtús, respektíve niekto, kto sa stará o technické a finančné záležitosti Biskupského úradu a predáva obraz Klaňanie troch kráľov. Žiadosť voči mne nesmerovala na odpočúvanie Biskupského úradu, ale na zapojenie sa na byt reštaurátora Ivana Š. a na zadokumetovanie obchodnej transakcie videozáznamom."
Ako súvisí únik informácií zo SIS s predajom triptychu?
"Prepojenie úniku informácií zo SIS s predajom triptychu Klaňanie troch kráľov bola vec, ktorú mi nik nevysvetlil, pýtal som sa na to, ale odpoveď som nedostal. Celý postoj pracovníkov SIS, ktorí boli u mňa, spočíval približne v tomto - To my nevieme, ale je tu veľmi veľké podozrenie, že zo SIS unikajú informácie. A práve tým, že by sa uskutočnil odposluch, by sa rukolapne to prepojenie našlo.
Záznamy rozhovorov mi dali ako dôkaz, že sa niečo predáva do zahraničia. To z rozhovorov jednoznačne vyplývalo. To som nespochybňoval. Naozaj išlo o predaj obrazu do zahraničia. Čo samo osebe nie je protiprávny akt, keďže ani neskôr nebolo preukázené, že ten obraz niekde je na nejakom zozname, nič také nepredložili.
Mal som prepis rozhovorov troch ľudí, ale nebolo na nich napísané, kto ich spracoval. Z prepisu mi bolo zrejmé, že jeden z troch rozprávajúcich bol agent. Hoci som sa niekoľko ráz pýtal, kto prepis rozhovorov spracoval, na základe čoho a ako k nim prišli, odpoveď som nedostal. Pracovníci SIS len pokrčili plecami, že to nevedia. To vedel podľa ich slov len veliaci dôstojník tejto akcie. Vzápätí som sa dozvedel, čo tvrdil príslušník SIS Oskar Fegyveres a iné osoby, ktoré nemienim menovať, že obchodná transakcia napriek môjmu negatívnemu stanovisku bola najpravdepodobnejšie predsa len monitorovaná. Požiadal som preto o oslobodenie od mlčanlivosti vtedajšieho predsedu krajského súdu a dostal som ho."
Namiesto epilógu
Začiatkom roka l996, keď sa ešte novinársky pertraktovala kauza predaja triptychu Klaňanie troch kráľov a následnej domovej prehliadky u predsedu biskupskej konferencie Rudolfa Baláža, sa medzi slovenskými novinármi rozšíril dokument, o ktorom sa sa v žurnalistickej obci povrávalo, že ho mala vypracovať Slovenská informačná služba. Pravdou ostáva, že nie je možné si dostupnými prostriedkami overiť pravdivosť tohto tvrdenia. Predsa len sa zdá pravdepodobné, že ho tento štátny orgán vypracoval, keďže mnohí jeho pracovníci majú dlhoročnú prax z vypracúvania podobných analýz o stave cirkvi na Slovensku v rámci ich predošlej pracovnej náplne v Štátnej bezpečnosti. A navyše v závere tohto dokumentu je podpis s menom - Ivan Lexa, riaditeľ.
Citujme z neho: "Svätá stolica chcela odstaviť arcibiskupa Sokola, ktorý je podozrivý zo spolupráce s ŠtB. Uvažovala o jeho ,povýšení` do Prahy, ku kardinálovi Tomáškovi, ale pripravovalo sa rozdelenie ČSFR. Uvažovalo sa o jeho presunutí do vatikánskej administratívy, prípadne s vyslaním ako rímskeho nuncia do Afriky, ale J. Sokol nie je nadaný na jazyky...
Konferencia biskupov Slovenska. Od nástupu banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža do funkcie predsedu Konferencie biskupov Slovenska (ďalej len KBS) sa začína súdržnosť tejto inštitúcie postupne trieštiť. Sebavedomé, autoritárske, až povýšenecké vystupovanie R. Baláža nie je znakom veľkosti ducha. Ako sa v cirkvi hovorí, jeho vystúpenia nie sú vždy inšpirované duchom svätým. Biskupi sa navzájom nestretávajú, s výnimkou zasadnutí KBS. Uvedomujú si, že voľba R. Baláža nebola správna, ale bude problémom vytvoriť podmienky, aby z tejto funkcie odstúpil. Aféra s triptychom Klaňanie troch kráľov vyvolala medzi cirkevnou hierarchiou rôzne reakcie. Vatikánsky nuncius Dossena si pozval R. Baláža na pohovor a podľa informácií, ktoré prenikli, došlo medzi nimi ku konfliktu. Následne bol R. Baláž pozvaný na pohovor do Ríma."
Autor: Ľuba Lesná
