V Slovenskej republike sa už uskutočnila väčšina reforiem potrebných na vytvorenie trhového hospodárstva. Počas siedmich rokov boli v oblasti systémovej transformácie dosiahnuté výsledky minimálne porovnateľné s okolitými krajinami. Za najdôležitejšie je možné považovať cenovú liberalizáciu.

V súčasnosti sa pre obyvateľstvo regulujú v podstate iba ceny energií a ceny nájomného. Ich ďalšia liberalizácia predstavuje citlivý sociálny systém, a aj keď jej nevyhnutnosť je zrejmá, je potrebné zosúladiť ju s postupom transformácie sociálneho systému. Liberalizoval sa aj trh práce, pričom mzda sa stanovuje v procese kolektívneho vyjednávania, keď štát stanovuje iba minimálnu mzdu a minimálne mzdové tarify.

Uskutočnila sa zásadná daňová reforma. Od 1. 1. 1993 sa uplatňuje daňový systém založený na DPH. Ide o moderný daňový systém, ktorý si vyžaduje iba nastavenie parametrov tak, aby zodpovedal stavu ekonomiky Slovenska, skvalitnenie správy daní a odstránenie niektorých nejednoznačností v legislatíve. Sprehľadneniu finančných tokov prispelo aj oddelenie sociálneho, zdravotného poistenia a poistenia v nezamestnanosti od štátneho rozpočtu. Zdravotné poistenie bolo pritom liberalizované, s možnosťou poskytovania súkromnými subjektmi, bola vytvorená legislatíva na ochranu hospodárskej súťaže, vznikol Protimonopolný úrad, bol schválený zákon o konkurze a vyrovnaní.

Pomaly na podnikovej úrovni

Možno konštatovať, že vcelku neexistujú významnejšie právne bariéry vstupu na trh. Kým dosiahnutá úroveň makroekonomických charakteristík naznačuje výrazný pohyb ekonomiky Slovenska smerom ku kritériám určujúcim vstup do EÚ, tak nedostatočná mikroekonomická adaptácia a malý rozsah proefektívnostných štruktúrnych zmien, ako aj politický vývoj, tento pohyb brzdia a komplikujú. Znamená to, že pohyb smerom k EÚ predstavuje pokrok v riešení tých problémov, ktoré ohrozujú makroekonomickú stabilitu a hospodársky rast a predstavujú základné východisko prosperity ekonomiky Slovenska. Pre úspešné zvládnutie týchto problémov sú nevyhnutné adekvátne makroekonomické koncepcie. Tieto v značnej miere súvisia s koncepciami reálnych a finančných ekonomických tokov v rámci EÚ, kde rozhodujúcu úlohu zohráva predovšetkým koncepcia vnútorného trhu EÚ a koncepcia voľného pohybu kapitálu.

Hospodárska politika sa doteraz neriadila dobre prepracovaným strednodobým programom. Hoci boli deklarované čiastkové politiky (menová politika, priemyselná politika...) tieto však majú väčšinou krátkodobý charakter a nie sú prepojené. Táto skutočnosť sa odráža i v súčasných problémoch ekonomického vývoja, kde značne absentuje komplexná strednodobá stratégia stabilizácie a modernizácie. Dôležitosť tejto skutočnosti je zvýraznená tým, že na zabezpečenie udržateľného hospodárskeho rastu je potrebné pokračovať v reštrukturalizácii podnikového a finančného sektora. Vzhľadom na to, že problém nedobytných úverov je Slovensko schopné riešiť iba pomocou postupného prístupu, bankový sektor sa v krátkom horizonte nebude môcť stať hlavným zdrojom financovania reštrukturalizácie podnikov. Túto bude potrebné financovať za zahraničia alebo z vlastných podnikateľských zdrojov, resp. čiastočne aj výraznejšou mobilizáciou úspor obyvateľstva. Riešenie týchto problémov je v súčasnosti sťažené predovšetkým limitovanosťou priamych zahraničných investícií.

Postupné zbližovanie sa s koncepciami vnútorného trhu v EÚ posilní konkurencieschopnosť národného hospodárstva, čím zvýši prínos z transformácie a prispeje k upevneniu makroekonomickej stability. Je treba si uvedomiť, že vnútorný trh EÚ nie je sám osebe určitým cieľom, ale jedným z hlavných nástrojov na dosiahnutie celého súboru cieľov: vyrovnaného a udržateľného rastu so zreteľom na životné prostredie, vysokej zamestnanosti a sociálnej starostlivosti, vyššej životnej úrovne a kvality života, ako aj ekonomickej a sociálnej súdržnosti. Vnútorný trh zvyšuje výkonnosť ekonomík krajín EÚ prostredníctvom podpory efektívnejšieho rozloženia výrobných faktorov, umožnenia výroby v širšom rozsahu a súčasným využívaním takto získaných prostriedkov, zlepšovaním hospodárskej výkonnosti prostredníctvom väčšej konkurencie a podporovaním investícií. Ekonomická integrácia v rámci trhu bez hraníc zachádza ďalej ako iné formy spolupráce, akými sú napríklad zóny voľného obchodu, colné únie a spoločné trhy so zachovanými fyzickými hranicami. Prostredníctvom vnútorného trhu bez hraníc ekonomická integrácia vedie k maximalizácii pozitívneho hospodárskeho vplyvu. Vnútorný trh bez vnútorných hraníc spočíva na vysokom stupni vzájomnej dôvery a na rovnocenných regulatívnych opatreniach. Akýkoľvek podstatnejší neúspech pri zavádzaní spoločných pravidiel v rámci ktorejkoľvek časti vnútorného trhu ohrozuje systém ako celok a narúša jeho integritu. Cieľ prispôsobiť sa pravidlám a praktikám vnútorného trhu nevylučuje výberový a postupný prístup, ktorý aj Slovenskej republike umožní zohľadniť tak špecifiká ekonomiky, ako aj pokračovať v ekonomickej transformácii v podmienkach makroekonomickej stability a rastu.

Voľný pohyb kapitálU

Postupné zbližovanie sa s koncepciami voľného pohybu kapitálu v EÚ prispeje k vylepšeniu kapitálového vybavenia ekonomiky a predovšetkým umocní jej reštrukturalizačné schopnosti, čím podporí faktory dlhodobého hospodárskeho rastu. Je treba si uvedomiť, že voľný pohyb kapitálu nemá svoje opodstatnenie iba z ekonomického hľadiska, ale aj preto, lebo podmieňuje voľný pohyb služieb v sektore finančníctva a voľný pohyb osôb. Pohyb medzinárodného kapitálu čoraz viac určuje devízové kurzy a úrokové miery, čím ovplyvňuje smer a štruktúru zahraničného obchodu a determinuje peňažnú obsluhu reálnych ekonomických procesov v národnom hospodárstve. Rozsiahly voľný tok kapitálu v medzinárodnom meradle umožňuje optimálnu medzinárodnú alokáciu kapitálu, ktorá nie je závislá od podmienok domácich úspor, a tak zvyšuje efektívnosť a blahobyt. Liberalizované kapitálové toky sa dotýkajú nástrojov domácej hospodárskej politiky, najmä v oblasti menovej a fiškálnej. Keďže ovplyvňovanie pohybu kapitálu patrilo k nástrojom makroekonomickej politiky väčšiny členských štátov EÚ, úplná liberalizácia v tomto ohľade, v porovnaní s liberalizáciou vnútorného trhu, sa dosiahla iba nedávno.

Podaním žiadosti o členstvo na základe Zmluvy o založení EÚ Slovensko bez výhrad prijalo základné ciele únie vrátane jej strategických postupov a dokumentov. Asociačná dohoda medzi spoločenstvom, jeho členskými štátmi a Slovenskom vstúpila do platnosti 1. februára 1995. Dohoda zakotvuje najmä okamžité alebo postupné prevzatie radu povinností. Na základe doterajšieho vývoja a Posudku Európskej komisie k žiadosti o členstvo v EÚ, možno z hľadiska oblastí ekonomického vývoja, ktoré sú rozhodujúce, tak z hľadiska prípravy vstupu do EÚ, ako aj z aspektu riešenia problémov ďalšieho rozvoja, konštatovať diferencovaný vcelku však uspokojivý vývoj. Slovensko postupne prijíma dôležité opatrenia v súlade s ustanoveniami Európskej dohody a odporúčaniami Bielej knihy.

Liberalizáciou cenového, obchodného a devízového režimu a prijatím základných právnych a obchodných pravidiel zabezpečujúcich právnu istotu a transparentnosť pre súkromné ekonomické subjekty Slovensko položilo základy voľného pohybu tovaru a služieb. Navyše v súlade s ustanoveniami Európskej dohody sa Slovensko pevne zaviazalo liberalizovať obchod, zrušiť kvantitatívne reštrikcie a odstrániť diskriminačné opatrenia, čo by do roku 2002 malo vyústiť do vytvorenia oblasti voľného obchodu. Slovensko dôsledne plní termíny stanovené v ustanoveniach Európskej dohody o obchode a aktívne presadzuje ďalšie liberalizačné opatrenia, napr. prijímanie nových právnych úprav týkajúcich sa pravidiel o pôvode tovaru. Situácia však nie je najlepšia, pokiaľ ide o plnenie ustanovení Európskej dohody o platobnej bilancii. V tomto roku zavedený systém dovozných depozitov a opätovné zavedenie dovoznej prirážky predstavujú síce isté riešenie problému platobnej bilancie, ale z hľadiska voľného pohybu tovarov a vytvárania konkurenčného prostredia sú krokom späť. Tieto opatrenia na jednej strane chránia slovenských výrobcov a majú vplyv na znižovanie dovoznej náročnosti, ale na strane druhej zmäkčovaním konkurenčného prostredia spomaľujú mikroekonomickú adaptáciu podnikovej sféry. Druhou najzávažnejšou prekážkou voľného pohybu tovarov v zmysle ustanovení EÚ je pomalý pokrok a nedostatočná úroveň v oblasti legislatívy súvisiacej s normalizáciou a kvalitou výrobkov. Zaostávanie v tejto oblasti prispieva k zmäkčovaniu ekonomického prostredia pre výrobcov na úkor spotrebiteľov. Z krátkodobého hľadiska, najmä z pohľadu výrobcov, je takýto stav vítaný. Zo strednodobého, resp. dlhodobého hľadiska predstavuje však už citeľnú absenciu pôsobenia faktora, ktorý výrazne ovplyvňuje kontinuálny rast konkurencieschopnosti slovenských výrobcov.

Úvery a investície

Európska dohoda zakotvuje zásadu voľného pohybu kapitálu medzi Slovenskom a EÚ. Navrhuje poradie, v akom by sa mala realizovať liberalizácia pohybu kapitálu, začínajúc pohybom dlhodobého kapitálu a kapitálu prepojeného s komerčnými transakciami, končiac pohybom krátkodobého kapitálu. V súčasnosti najväčší prílev kapitálu predstavujú zahraničné úvery, po ktorých nasledujú portfóliové investície zo zahraničia. Objem priamych zahraničných investícií, ktoré tvoria tretiu najväčšiu kategóriu prílevu zahraničného kapitálu na Slovensko, je skromný. V rokoch 1990 - 1996 dosiahol 26,7 mld Sk. Objem priamych slovenských investícií v zahraničí dosahuje približne 200 mil. Sk. Koruna sa stala plne konvertibilná na transakcie na bežnom účte a na pohyby vstupujúceho dlhodobého zahraničného kapitálu. Kapitálové transakcie bánk boli plne liberalizované. To znamená, že stratégia, ktorú Slovensko prijalo v zavádzaní ustanovení Bielej knihy v pohyboch kapitálu, je celkovo v súlade so stratégiou, ktorú navhuje Biela kniha, pretože najprv liberalizovalo priame investície, úvery súvisiace s obchodnými transakciami a pohyby vstupujúceho zahraničného kapitálu. V kontexte žiadosti o členstvo v OECD slovenská vláda v polovici roku 1996 oznámila svoj úmysel v roku 1998 plne liberalizovať prílev kapitálu, potom by v roku 1999 mala nasledovať liberalizácia odlevu kapitálu a v roku 2000 liberalizácia zostávajúcich reštrikcií týkajúcich sa portfólia zahraničných účtov. Plnenie uvedeného časového rozvrhu sa zrýchlilo, lebo vláda zrušila mnohé obmedzenia pohybu kapitálu už v decembri 1996, čím umožnila priame slovenské zahraničné investície v krajinách OECD (s tým, že liberalizácia priamych zahraničných investícií v iných krajinách sa povolí od 31. decembra 1998); slovenským občanom umožnila kupovať nehnuteľnosti v členských štátoch OECD; povolila prijímanie a poskytovanie finančných úverov na 5 alebo viac rokov pre krajiny OECD. Podľa vládneho predpokladu pohyby kapitálu budú plne liberalizované do roku 2000. Ide predovšetkým o nákup akcií v domácich bankách, akcií burzy cenných papierov, predaj nehnuteľností na nepodnikateľské účely cudzozemcovi a vydávanie alebo umiestňovania cenných papierov vydávaných cudzozemcami na domácom trhu. Možno konštatovať, že záväzky vyplývajúce z Európskej dohody boli v oblasti pohybov zahraničného kapitálu prekročené. Táto skutočnosť mala nesporne významný vplyv na efektívnosť menovej politiky. Táto v podmienkach prehlbujúceho sa deficitu bežného účtu platobnej bilancie a narastajúcej neefektívnosti ekonomiky, plnila funkciu kotvy pre stabilitu vonkajšieho a vnútorného cenového okruhu a prispela k udržaniu devízových rezerv na dostatočnej úrovni. Uvažovaná plná liberalizácia kapitálového pohybu plne zapojí Slovensko do medzinárodných finančných trhov a vytvorí úplnú konvertibilitu jeho kapitálového účtu. Tento krok je potrebný na dosiahnutie efektívnej alokácie kapitálu, na podporu efektívnosti finančných trhov prostredníctvom poskytovania cezhraničných finančných služieb a na vytvorenie dostatočnej dôvery zo strany národných a medzinárodných investorov v možnosti reexportovať finančné prostriedky. Z hľadiska budúceho vývoja je však potrebné počítať s tým, že v prípade nedosiahnutia výrazného pokroku v oblasti zvyšovania konkurencieschopnosti ekonomiky môže byť termín plnej liberalizácie kapitálových pohybov ohrozený.

Finančné služby

Podstatná časť legislatívy aplikovateľnej na voľný pohyb služieb súvisí s finančnými službami. Značný pokrok sa dosiahol aproximáciou opatrení prvej a druhej etapy, najmä smerníc dotýkajúcich sa bánk, vlastných finančných prostriedkov, záruky vkladov a platobnej neschopnosti. Smernica o praní špinavých peňazí, smernica o vysokej miere rizika a druhá smernica o bankovníctve boli aproximované čiastočne. Medzi dôležité smernice, ktoré neboli prijaté, patrí predovšetkým smernica o dohľade nad úverovými inštitúciami na konsolidovanom základe. Táto smernica je dôležitá, pretože umožňuje bankovému dohľadu získať celkový prehľad o rizikách jednotlivých bánk. Podporuje zdravý vývoj bankového sektora a predstavuje istú prevenciu možných finančných kolapsov. Predpokladá sa, že Slovensko bude schopné plne aproximovať smernice Európskeho spoločenstva pre bankový sektor v priebehu ďalších troch rokov. Na primerané presadzovanie právnych úprav v bankovníctve však bude potrebné vynaložiť značné úsilie, najmä vzhľadom na vysoký stupeň štátneho vlastníctva v bankovom sektore a slabé finančné postavenie domácich bánk. Pri riešení týchto problémov bude dôležitú úlohu zohrávať potreba ďalšieho posilňovania nezávislosti NBS pri výkone jej úlohy v oblasti bankového dohľadu. Pokiaľ ide o cenné papiere, aproximácia práva v strednodobom horizonte je dosiahnuteľná. Súčasné turbulencie v tejto oblasti sú poznačené predovšetkým priebehom privatizácie. Úroveň funkčnosti kapitálového trhu je v súčasnom období jednou z bariér zabezpečenia finančných potrieb podnikateľských subjektov a príčin nedostatočnej efektívnosti alokácie investičných zdrojov. Nutný pokrok v tejto oblasti je výraznou zložkou rýchlosti mikroekonomickej adaptácie a realizácie proefektívnostných štruktúrnych zmien v ekonomike. Pozitívnemu vývoju by pomohlo vytvorenie nezávislej komisie pre cenné papiere alebo iného orgánu na vykonávanie dohľadu.

Dôležitá adaptácia

Dôležitým faktorom mikroekonomickej adaptácie a rastu konkurencieschopnosti podnikovej sféry, je konkurenčné trhové prostredie a vhodná forma podpory zo strany štátu. Základnými determinantmi kvality formovania konkurenčného prostredia je zákon na ochranu hospodárskej súťaže a Protimonopolný úrad ako ústredný orgán štátnej správy. Možno konštatovať, že aproximácia v tejto oblasti napreduje uspokojivo. Základným problémom pozitívneho vývoja v nastávajúcom období je zabezpečenie vhodnej aplikácie uvedeného zákona na všetky podniky, vrátane tzv. základných a strategických podnikov. V oblasti štátnej podpory možno konštatovať značné rezervy, ktoré sa dotýkajú najmä transparentnosti tejto pomoci a jej zladenia s existujúcimi opatreniami štátnej pomoci v EÚ. Pokrok v tejto oblasti v značnej miere závisí od prijatia pravidiel na zabezpečenie efektívneho fungovania orgánu na dohľad nad štátnou pomocou. Pravidlá poskytovania štátnej pomoci by pritom mali platiť pre všetky podniky, vrátane tzv. základných a strategických podnikov.

Pretože členstvo v EÚ predpokladá prijatie cieľa Európskej menovej únie, Slovensko bude musieť splniť kritériá konvergencie. Aj keď plnenie kritérií konvergencie nie je predpokladom členstva v EÚ, tieto kritériá sú kľúčovými referenčnými bodmi makroekonomickej politiky orientovanej na stabilitu a nové členské štáty ich musia dodržiavať. Od týchto štátov sa bude vyžadovať rešpektovanie paktu stability a rastu, odmietnutie akéhokoľvek priameho financovania deficitu verejného sektora centrálnou bankou a privilegovaného prístupu verejných orgánov k finančným inštitúciám, ako aj skončenie liberalizácie pohybov kapitálov. V nadväznosti na doterajšie dobré výsledky vo fiškálnej oblasti a pri predpoklade, že nedôjde k žiadnej forme priameho financovania rozpočtového deficitu prostredníctvom NBS, možno predpokladať, že napojenie SR do menovej oblasti euro by nemalo predstavovať obzvlášť závažný problém. Medzi kľúčové predpoklady tohto napojenia patrí zachovanie legislatívnej pozície NBS a zabezpečenie kompatibility tejto legislatívy so Zmluvou o EÚ, ako aj reštrukturalizácia bankovej sústavy podľa kritérií trhovej ekonomiky.

Úspešnosť pokračovania hospodárskej reformy, ako aj rýchlosť konvergencie do EÚ je značne závislá od takej prorastovej hospodárskej politiky, ktorá dokáže v priebehu nasledovných rokov nájsť a udržať správny pomer medzi: rastom, stabilitou a štrukturálnymi zmenami. Na jednej strane to znamená takú symbiózu menovej a fiškálnej politiky, ktorej výsledkom je súčasné udržanie stability a rastu. Na strane druhej to zas znamená vývoj, kde ekonomika za pomoci priemyselnej a regionálnej politiky rieši svoje štrukturálne problémy najmä upevnením pozície svojich osvedčených exportérov na zahraničných trhoch a vznikom iba takých výrobných kapacít, ktoré sú výrazným prínosom pre zvýšenie exportnej výkonnosti alebo zníženie dovoznej náročnosti. Pre hospodársku politiku ako celok dominujú pritom tri zásady: exportná orientácia, podnikateľsky priaznivá legislatíva a sociálny zmier. Pre dynamiku hospodárskeho rastu budú rozhodujúce možnosti dynamizácie vývozu. Vývoj konjunktúry u našich hlavných obchodných partnerov a vývoj konkurencieschopnosti slovenského exportu signalizuje, že problémy dynamizácie vývozu ekonomiky Slovenska budú i naďalej pokračovať.

Rast exportnej výkonnosti (vyjadrenej ako podiel exportu tovarov a služieb na vytvorenom HDP, v stálych cenách) je nutným predpokladom trvalého hospodárskeho rastu a makroekonomickej stability ekonomiky Slovenska. Z hľadiska vývoja v časovom horizonte do roku 2005 je najdôležitejším faktorom dosiahnutia možnej prebytkovosti bežného účtu platobnej bilancie a pozitívneho reálneho čistého vývozu. Rozhodujúci vplyv na rast exportnej výkonnosti má priemysel. Jeho vplyv na exportnú výkonnosť vyplýva z tej skutočnosti, že v súčasnom období podiel tovarov na vývoze tovarov a služieb predstavuje viac ako 80 percent. V roku 1996 zaznamenaný 2,5 percentný nárast výroby tovaru v priemysle súvisel s cca 80 - 90 percentným využitím tých výrobných kapacít, ktorých produkcia je v súčasnosti exportovateľná. Výraznejší rast exportu znamená buď nájdenie trhov pre produkciu existujúcich nevyužitých výrobných kapacít, alebo vytvorenie takých kapacít, ktorých produkcia je konkurencieschopná na zahraničných trhoch.

V uvažovanom časovom horizonte je potrebné počítať aj s postupným rastom podielu služieb na exporte tovarov a služieb. Súčasná nízka hodnota tohto podielu (v roku 1996 podiel služieb na exporte tovarov a služieb predstavoval 19 percent) je predovšetkým dôsledkom istej zotrvačnosti predtransformačnej poddimenzovanosti sektora služieb a zaznamenaného tempa štrukturálnych zmien počas doterajšieho priebehu transformačného procesu. Možno počítať s tým, že podiel služieb na vývoze tovarov a služieb sa bude v roku 2005 pohybovať v rozmedzí 20,8 až 23,2 percenta v porovnaní s hodnotou v rozmedzí 18 až 20,5 percenta, ktorá sa očakáva v roku 1997. Znamená to, že po roku 2001 je reálne kalkulovať s tým, že v rámci dosahovania potrebnej dynamiky exportnej výkonnosti ekonomiky Slovenska bude čoraz dôležitejšiu úlohu zohrávať popri obchode s tovarom aj medzinárodný obchod so službami. Okrem určitého stupňa rozvinutosti infraštruktúry, úrovne fungovania reálnych ekonomických procesov a vyspelosti trhového mechanizmu, je uvedený vývoj značne podmienený dobrou medzinárodnou ekonomicko-politickou pozíciou Slovenskej republiky v zahraničí. Z týchto aspektov má preto tempo a charakter plnenia dohôd umožňujúcich vstup do EÚ rozhodujúci význam. Vývoj smerujúci k splneniu kritérií na vstup do EÚ na jednej strane poskytuje určité prvky etalónu na vybudovanie konkurencieschopnej trhovej ekonomiky a na strane druhej vylepšuje postavenie a zvyšuje medzinárodnú prestíž Slovenska.

Je potrebné si uvedomiť i tú skutočnosť, že v uvažovanom časovom horizonte okolo 80 percent slovenského exportu bude smerovať do EÚ a CEFTA. Toto smerovanie má z hľadiska ďalšieho rozvoja ekonomiky Slovenska rozhodujúci význam. Obzvlášť to platí v prípade stabilizácie vývozu na solventné a vyspelé trhy v EÚ, na ktoré by nemal smerovať menší než 40-percentný podiel slovenského vývozu. Nie je to dané iba potrebou plynulosti zabezpečovania devízových zdrojov, ale aj potrebou tlaku týchto trhov na neustále zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenského exportu, ktorý je prostredníctvom spätnej väzby významným faktorom urýchľovania prieniku moderných technológií a rastu efektívnosti v ekonomike.

Autor: PAVOL KÁRÁSZ, JURAJ RENČKO Economics Consulting, Bratislava