Podľa dohody medzi medzi MF SR, MF ČR a ČSOB boli koncom roka 1993 vytvorené Česká inkasní, s. r. o. a Slovenská inkasná, s. r. o., ktoré vlastní MF ČR, resp. MF SR. Do inkasných jednotiek boli prevedené nekvalitné úvery poskytnuté za predchádzajúceho režimu celkom v objeme vyše 40 mld Kč v pomere 3:1. Obe inkasné jednotky dostali úver na základe záväzku príslušných ministerstiev financií, že pokryjú straty príslušných inkasných jednotiek, ktoré vzniknú pri splátkach záväzkov voči ČSOB. Z toho vyplýva, že peniaze, ktoré inkasná jednotka nedokáže vymôcť, musí za ňu zaplatiť štátny rozpočet.
Potom, čo štátny rozpočet SR nepokrýval tento úver a po opätovných výzvach ČSOB na jeho splácanie, predložila ČSOB tento spor na rozhodnutie do medzinárodného strediska pre riešenie sporov z investícií vo Washingtone. Sergej Kozlík, vtedajší minister financií, namietal, že pohľadávka českej strany nie je jasne zdokumentovaná.
Právomoc súdu vo Washingtone vyplýva z dohovoru
Medzinárodné stredisko pre riešenie sporov z investícií vo Washingtone bolo založené v roku 1965 medzinárodným dohovorom signatárskych štátov ako autonómna inštitúcia s vlastnou medzinárodneprávnou subjektivitou. Pre jeho označenie sa používa skratka ICSID (International Centre for the Settlement of Investment Disputes). Vtedajšia ČSFR pristúpila na dohovor v máji 1991. Po ratifikácii parlamentom a prezidentom V. Havlom nadobudol dohovor platnosť pre ČSFR v apríli 1992, teraz platí pre oba nástupnícke štáty ČSFR. Dohovor bol zverejnený pod číslom 420/92 v Zbierke zákonov.
ICSID má podľa dohovoru právomoc pre každý súdny spor vznikajúci priamo z investície medzi zmluvným štátom (alebo zastúpením tohto štátu) a občanom iného zmluvného štátu. Za občana sa považuje aj právnická osoba, ktorá má inú príslušnosť (sídlo) ako protistrana. Súdnym orgánom pre riešenie sporov je zmierovacia komisia a rozhodcovský súd (RS). Súčasťou konania pred RS je príslušnosť RS pre návrh sporných strán. S príslušnosťou sa RS zaoberá buď ako s predbežnou otázkou, alebo ju priradí ku skutkovej podstate sporu. RS pri rozhodovaní používa právo podľa dohody strán. Ak sa dohoda nedosiahne, použije sa právo štátu, ktorý je v spore. RS rozhoduje väčšinou hlasov svojich členov, vydá písomný nález. Rozhodnutie súdu sa nezverejní, ak si to neželajú sporné strany. Rozhodnutie RS je záväzné, nie je proti nemu možné odvolanie. V článku 54 dohovoru o ICSID je ustanovené, že každý štát podľa svojho exekučného práva bude vymáhať plnenie peňažných záväzkov od spornej strany, ak tak rozhodol súd ICSID v prospech druhej spornej strany.
V prípade, ak by ICSID kladne rozhodlo o návrhu ČSOB voči Slovenskej republike, príslušný slovenský súd by mal rozhodnúť o exekúcii spornej sumy proti majetku Slovenskej republiky. Ak by štát exekúciu nestrpel, dopustil by sa porušenia medzinárodného záväzku z dohovoru o ICSID a potom by mohla ČR podať na Medzinárodný súdny dvor v Haagu žalobu na Slovenskú republiku.
Obe strany angažovali dobré kancelárie
ČSOB, a. s. Praha 18. apríla 1997 predložila ICSID návrh na začatie rozhodcovského konania proti Slovenskej republike, zastúpenej ministerstvom financií. Predmetom konania je úhrada straty Slovenskej inkasnej, s. r. o. vo výške 13,7 mld Kč. Sekretariát ICSID žalobu ČSOB zaregistroval a v auguste 1997 ustanovil rozhodcovský tribunál. Je trojčlenný, sú v ňom profesori práva z univerzty v Georgetowne (USA), v Miláne a zo Ženevy. Slovensko je zastúpené v spore advokátskou kanceláriou Shearman & Sterling v New Yorku a ČSOB zastupuje advokátska kancelária White & Case.
Prvé procedurálne konanie na RS vo Washingtone v kauze Slovenská inkasná sa konalo 6. októbra 1997, na ňom v zmysle procesného poriadku ICSID vzniesla slovenská strana námietku na nepríslušnosť rozhodcovského súdu. Naproti tomu ČSOB predložila materiál, ktorým sa domáha príslušnosti rozhodcovského súdu. RS vo veci príslušnosti tejto kauzy nariadil pojednávanie na začiatok januára 1999. Konečné rozhodnutie o príslušnosti sa očakáva na jar 1999. Ak RS rozhodne, že je príslušný túto kauzu ďalej riešiť, začne sa konanie vo veci samej, predpokladá sa, že rohodnutie bude vynesené až v polovici roku 2000.
Slovenská inkasná podala konkurz sama na seba
Minulý týždeň prišla prekvapujúca správa: Krajský súd v Bratislave vyhlásil konkurz na Slovenskú inkasnú, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 22, IČO: 31 364 861. Konkurz je účinný od dňa zverejnenia, t. j. od 6. mája 1998. Konatelia Slovenskej inkasnej sú Dr. Marian Kudlej, riaditeľ odboru peňažníctva ministersva financií SR, a Dr. Daniel Ráno, komerčný právnik. Je dôležité, že navrhovateľom konkurzu je Slovenská inkasná. Keď navrhovateľ konkurzu a dlžník sú totožní, súd má uľahčenú prácu, lebo nárok navrhovateľa neskúma, totiž má sa za to, že je v úpadku. Je to ustanovené v zákone o konkurze a vyrovnaní. Tiež je tu ustanovené, že konateľ je povinný podať návrh na konkurz na spoločnosť, ktorú zastupuje, ak je zadlžená. Podľa novely trestného zákona, ak nesplní zodpovedná osoba túto povinnosť, môže byť trestne stíhaná.
Na vyhlásenie konkurzu na Slovenskú inkasnú a prípadnú zmenu právneho postavenia jej ručiteľa - ministerstva financií v spore vo Washingtone - sú rôzne názory. Hovorca ČSOB Ján Stolár tvrdí, že na pokračovanie sporu v kauze Slovenskej inkasnej na RS vo Washingtone sa nič nemení. Podľa Stolára je podstatné, že žalovanou stranou je slovenský štát. Naproti tomu právnik - špecialista na konkurzné právo Daniel Lipšic - sa domnieva, že po vyhlásení konkurzu na Slovenskú inkasnú stráca zmysel rozhodcovské konanie vo Washingtone. Veritelia si teraz budú svoje nároky uplatňovať v konkurznom konaní.
Dalo sa očakávať, že komentátor denníka MF Dnes nazval konanie Slovenskej inkasnej konkurznou fintou a tvrdí, že Slovensko sa zaradilo týmto krokom zasa medzi nedôveryhodné krajiny, čo sa týka investovania.
