Dvanásť rokov existencie a tri albumy má za sebou jedno z najoriginálnejších zoskupení na českej hudobnej scéne, pražská formácia Vltava, ktorá po debute Mládí i tak velkou lásku bere s humorem (1994) a druhom albume Šťastnej jako trám (1996) práve vo firme Sony Music Bonton vydala tretí s názvom Marx Engels Beatles. Súčasná šesťčlenná zostava hrá spolu päť rokov a podľa slov speváka, gitaristu a autora repertoáru Roberta Nebřenského, svojho času pôsobiaceho v kapele Krásné nové stroje i v divadle Sklep, dosiahla štádium zrelosti. "Sme v momente vývoja, keď dochádza ku kulminácii vzájomných inšpirácií. To je dôležité, pretože naša hudba je prepojená umením všetkých členov. Zažívame zlatý vek Vltavy," uviedol Nebřenský v rozhovore pre SME. Špecifický zvuk, ktorý kedysi interpreti svojho najväčšieho hitu Prasátko označovali za heavy wood (tvrdé drevo) sound, nie je prakticky s ničím porovnateľný. Saxofonista Tomáš Průša považuje za základ to, že každý pri tvorbe štýlu pridáva niečo osobité: "Máme široké rozpätie a nie sme ohraničení žánrami. Nie sme iba rockeri, ktorí by vedeli tri akordy na gitaru." Filozofia zvuku Vltavy podľa Nebřenského nie je daná vopred. "Vzniká naším prirodzeným prístupom a stále sa vyvíja. Teraz znieme úplne inak ako v začiatkoch. Tou spojnicou, prečo je to stále Vltava, je tajomstvo, ktorého sa nechcem veľmi dotýkať. Snažíme sa akoby vytvoriť svet navyše, rozšíriť život o niečo iné, objavovať nové kontinenty. To všetko hudba umožňuje." Průša sa na proces tvorby díva o niečo prozaickejšie: "Robert jednoducho prinesie pieseň, ktorú treba zaranžovať. Keď napríklad doniesol Blanokřídlý výtah, mal predstavu, že by to mal byť dom, ktorý pomaly kráča dopredu. Tak sme spracovali pesničku o tom, ako kráča dom. V tom je náš štýl." Pri novom albume zohral podstatnú úlohu zvukár Milan Cimfe, ktorému sa podarilo docieliť v histórii kapely technicky prevratnú atmosféru nahrávok. "To je dôkaz, že tvorivý proces sa nekončí v skúšobni. Hoci bez práce doma sa zasa nedá ísť do štúdia. To by tam človek musel mať tony času a mohol by rok čakať na nápad. A ten nepríde len tak, že budeme sedieť doma a necháme sa inšpirovať rozkvitnutým stromom."
Marx Engels Beatles je kolekciou 14 piesní, vrátane dvoch prevzatých. Smutný příběh Váni od Bulata Okudžavu má český text, ktorý spopularizovala Hana Hegerová, a Mayn rue plats je židovský tradicionál naspievaný v pôvodnom jazyku jidiš. Malou zmenou oproti predchádzajúcim albumom je výraznejšia snaha o propagáciu. "Vltava síce neexistuje z dôvodov trhových, ale podstatnejších, vnútorných, no rozhodli sme sa sami rozšíriť povedomie o nej a rozšíriť okruh nášho publika. Neznamená to, že by sme chceli konkurovať Šmoulom či Ilone Csákovej, ale ponúknuť náš album čo najväčšiemu okruhu ľudí. Keď už má skupina za sebou prácu, ktorá sa podarila, chceme o nej ľudí presvedčiť. Je pre všetkých. Nemáme úzus, kto môže našu hudbu počúvať, alebo kto jej je hoden. A naša snaha už vôbec nevznikla z pocitu, že by sme potrebovali hrať vo väčších halách. Skutočnosť, že sme klubová kapela, nám plne vyhovuje," tvrdia členovia skupiny, ktorá oslovuje poslucháčov bez generačného rozdielu a svoje publikum (rekordným návštevníkom koncertu Vltavy bol spokojný 96-ročný lekár) charakterizuje ako "prierez populácie". Hudbu Vltavy obľubujú aj deti, napriek tomu, že na prvé počutie náročné skladby pre ne nie sú určené. Piesne sú viac-menej vážnymi výpoveďami, ale vynikajú bezprostrednou hravou náladou. "Hravosť je pozitívna. Človek má zostať dieťaťom a jeho duša má zostať čistá po celý život," vraví Robert Nebřenský a na otázku, kde sú jeho hranice, za ktorými by hravosť mohla vzbudzovať pocit primitívnosti, odpovedá: "Otvorený človek nemá hranice. Je v bezpečí, nič mu nehrozí. Mám rád hudbu primitívnych národov a nedá sa hovoriť, že by jej texty boli intelektuálne nosné, ale vždy je správou o ľudstve. Ak by mali byť moje texty primitívne v tom zmysle, že sú prosté, budem jedine rád. Chcem sa vyjadrovať priamo, ako keď tečie voda."
