Ruská diplomacia by mala zachovať veľkú obozretnosť vo vzťahu k trom veľkým krajinám globálneho "juhu", napísala nedávno ruská Nezavisimaja gazeta. Pripomenula, že jedna z týchto krajín je už jadrovou mocnosťou, druhá sa na ňu tuším mení a tretia sa ňou môže rýchlo stať: "Pritom India za pol storočia nezávislosti viedla jednu malú vojnu proti Číne a dve proti Pakistanu." Podľa iného ruského denníka Izvestija nikto v Rusku nepredpokladal, že práve India "zabúcha tak nečakane a hlasne na atómové vráta". Denník uznáva, že v tejto súvislosti je oprávnená kritika voči Rusku, lebo v záujme bezprostredného obchodného - dodajme, tiež politického - prospechu sa "často pozeralo s prižmúrenými očami na pochybné konanie svojich spoločníkov". Rozhlasová stanica Golos Rossiji však zaznamenala, že Moskve bolo hromadenie jadrového potenciálu v Indii dobre známe. Ak sú teda rakety a lietadlá troch veľkých ázijských krajín možnými nosičmi jadrových zbraní, tak Moskva za to nesie spoluzodpovednosť. Veď India patrila a patrí medzi najväčších odberateľov sovietskej a ruskej výzbroje.
Navyše Indiu v Moskve počítajú medzi "póly" sveta, v ktorom Spojené štáty nebudú jedinou superveľmocou. Na ruskom ministerstve zahraničných vecí o tom minulý týždeň prednášal Boris Jeľcin, ktorý bol prizvaný na víkendovú schôdzku najvyšších predstaviteľov siedmich demokratických mocností sveta. Na túto schôdzku prišiel s dobrou správou o nariadení ruskej vlády na sprísnenie dozoru nad vývozom jadrovej a raketovej techniky. Jeho hovorca Sergej Jastržembskij oznámil, že v podnikoch sa utvoria osobitné kontrolné orgány, pretože Rusko "považuje šírenie jadrových a iných zbraní hromadného ničenia aj techniky na ich výrobu za vážne ohrozenie svojej bezpečnosti".
O týchto slovách platí, že radšej neskoro ako nikdy. Ak nepramenia iba z náhleho preľaknutia sa ruskej diplomacie pred Birminghamom a prezident Boris Jeľcin bude na nich trvať ešte aj v čase svojej plánovanej decembrovej cesty do Indie, tak pôjde zo strany Ruska konečne o diplomatickú obozretnosť.
Autor: Jozef Fukatsch (Autor je stálym spolupracovníkom SME)