vého Talianska - pre obyvateľov čierneho kontinentu, z ktorých takmer 40 percent žije s menej ako jedným dolárom na deň, sa však rovná katastrofe. Nehovoriac o tom, že väčšina afrických dlžníkov nestačí veriteľom pravidelne splácať ani úroky. Relatívne najväčším dlžníkom je Kongo - Brazzaville, ktorého dlh dosahuje asi štyriapolnásobok národného produktu. V reči absolútnych čísel patrí prvenstvo Egyptu, pre ktorý sú však dvojmiliardové ročné splátky (v dolároch) relatívne znesiteľné. Najchudobnejšou krajinou kontinetu je už tradične Mozambik, kde sa hrubý ročný národný produkt na obyvateľa ešte stále pohybuje pod hranicou 100 dolárov.
Problémom zadlženosti afrického kontinentu bolo venované aj osobitné rokovanie summitu siedmich hospodársky najsilnejších krajín sveta a Ruska G 8, ktorý sa v nedeľu skončil v Birminghame. V jeho priebehu sa však nepodarilo prijať pôvodný britský návrh, označovaný aj za obdobu Marshallovho plánu pre Afriku, predpokladajúci odpustenie dlhov 15 až 20 krajinám, ktoré do roku 2000 preukážu výrazný posun k demokracii, nastúpia cestu hospodárskych reforiem a boja proti korupcii. Šiesta a siedma hlava záverečného dokumentu summitu síce hovorí o podpore proreformných snáh afrických krajín, zostáva však predovšetkým iba na úrovni všeobecných analýz a prísľubov. Čeliac piskotu takmer 40 tisíc demonštrantov, ktorí v sobotu odsúdili neochotu bohatých krajín, účastníci schôdzky zdôraznili, že už v roku 1995 tzv. Parížsky klub združujúci najväčších oficiálnych veriteľov odpustil africkým krajinám 5 miliárd dolárov.
V roku 1996 bol na schôdzke G8 v Lyone prijatý program HIPC (Heavily Indebted Poor Countries), ktorý stanovil politické a ekonomické kritériá na odpustenie dlhu. Účastníci stretnutia v Birminghame konštatovali, že až doteraz jeho podmienky splnilo 6 afrických krajín a ďalšie 2 sú veľmi blízko. "Vieme, že treba znížiť dlhy, ale to samotné nestačí," povedal pre BBC americký prezident Clinton a taliansky premiér Prodi dodal, že proces musí byť spojený "s globálnym ozdravením ekonomiky, aby odpustené dlhy neskončili vo vreckách obchodníkov so zbraňami". Prezident Clinton počas svojej nedávnej cesty po Afrike spomenul, že Afrika sa v minulosti stala obeťou studenej vojny, keď jedna či druhá strana podporovala rôzne režimy bez ohľadu na ich postoj k demokracii. Doba diktátorov sa však aj v Afrike už pomaly blíži k záveru a jednou z podmienok prosperity tohoto kontinetu bude aj postoj medzinárodného spoločenstva k jeho obrovskej zadlženosti.
