Keď to vyhlásili v televízii, ihneď som zavolal Stephanie Tollesonovej z agentúry IMG, ktorá v tenisovom svete zastupuje Moniku Selešovú. Žiaľ, potvrdila, čo už mesiace hrozilo: Karolj Seleš, 64-ročný tréner, režisér, animátor, atlét (majster Juhoslávie v trojskoku) a skvelý otec prehral svoj zápas s rakovinou. Zomrel vo štvrtok večer doma v Sarasote na Floride v kruhu rodiny. Monika sa ihneď po prehre v Ríme na majstrovstvách Talianska ponáhľala domov, aby v posledných chvíľach života stála po boku svojho najbližšieho. Seleš, rodák z Vojvodiny, pôvodom Maďar (jeho pradedo Ján Seleštiansky bol Slovák) dostal americké občianstvo vlani v auguste, keď poslednýkrát cestoval s dcérou na turnaj do Atlanty. Ako kouč viedol Moniku ostatný raz na majstrovstvách WTA Tour 1996 v New Yorku a na grandslamovom turnaji na US Open 1996, kde bola Monika vo finále a kde som sa s ním naposledy rozprával. "Všetko, čo som v živote mal, som venoval deťom a zvlášť dcére. Keď som videl jej talent, predal som dom v Novom Sade, vzdal tvorbu televíznych večerníčkov a investoval v Amerike, kde 11-ročná Monika začínala u Bollettieriho v akadémii. Nehanbím sa, že som zbieral mince na parkoviskách, spal v sene, vo vagónoch a zarábal, ako sa dalo. Vyplatilo sa. Začiatky sú ťažké, zvlášť v zahraničí, ale kde je viera a nadšenie, pozitívne výsledky prídu," povedal mi mesiac pred mojím odchodom do Austrálie. Selešovi zistili prvýkrát rakovinu roku 1993. V júni mu diagnostikovali nádor na prostate a v decembri na žalúdku. Bolo to krátko po atentáte na dcéru v Hamburgu. Fanúšik Nemky Grafovej ju bodol do chrbta nožom a odvtedy Selešová v Nemecku nikdy nehrala. Grafovej otca zatkli pre daňové podvody. "Božie mlyny melú. Poviem ti to potichu," až v New Yorku 1995 pri comebacku dcéry sa Seleš odvážil komentovať udalosti. "Nemci rozpútali u nás vojnu, nemajú v láske Slovanov, a ešte im nejaká mladá Juhoslovanka vzala Steffi tituly a trón svetovej jednotky. Leží im v žalúdku."

Selešová sa už nikdy nedostala do vrcholnej formy, pribrala a nezabudnem, ako mi vtedy Karolj nakázal zjesť polovicu jej špagiet na večeri vo Flushing Meadows, lebo si naložila na tanier priveľa. V januári 1996 sa radoval z jej jediného grandslamového titulu po návrate - v zasľúbenej Austrálii, kde Monika nikdy neprehrala (skóre 28:0). Hovoril o boji s rakovinou, vraj prostata nie je taký problém ako žalúdok. V decembri 1997 mu na klinike v Rochesteri v Minnessote našli obnovený nádor a ani chemoterapia nepomáhala. Selešová sa už v Melbourne neukázala a ďalšie turnaje hrá sporadicky. Otec pre ňu vždy znamenal všetko. Nikdy nemala iného trénera. Karolj svojim deťom tenisové pohyby kreslil (33-ročný syn Zoltán bol kedysi juniorským majstrom Juhoslávie). Otcova choroba bola aj príčinou Monikinho neskoršieho návratu na dvorce po hamburskom atentáte. Rodina vždy držala spolu, manželka Esther stála 35 rokov po boku muža. "Nie je dôležité, či sa Monika vráti na pôvodné pozície, rozhodujúce je, aby mala radosť z tenisu, zo života a tešila sa s blízkymi... Naučila sa prehrávať, čo je v športe kráľovská vlastnosť. Človek je len smrteľník a v našom živote sú aj dôležitejšie veci než len tenis..." to boli posledné slová nášho rozhovoru. Takí tenisoví otcovia dnes chýbajú.

Autor: ANDREJ BUČKO, Melbourne (Autor je stálym spolupracovníkom