Trénerovi Karolovi Kiselovi v derby proti Tatranu, ktoré patrilo vyslovene k existenčným, nepomohli ani striedania hráčov, ktorí mali alebo majú niečo spoločné s celkom "koňarov". Vina nepadá len na hlavy Vidumského či M. Daňka, lebo v sobotu by živou vodou nepokropil ani príchod viacerých náhradníkov z domácej lavičky, ako pripúšťajú pravidlá... Taká odovzdaná Lokomotíva si vlastne sama podpílila pod sebou ligový konár. Po zaslúženej prehre 0:1 K. Kisel st. len ťažko hľadal slová, ktoré by mohli ospravedlniť celkovú odovzdanosť. "Môžem povedať iba toľko, že keď mužstvo stratí dušu, dopadne to tak, ako to dopadlo! Hostia nás futbalovo predvýšili a zaslúžene vyhrali. Momentálne neviem, či je náš osud už spečatený, ale situácia je veľmi, veľmi zlá... Klub bojujúci o záchranu nemôže hrať tak, ako sme to predviedli v prvom polčase. Smerom dopredu sme neukázali nič, vzadu to bolo chaotické, chyba kopila chybu, zmocňovala sa nás neistota... Neviem, prečo na chlapcov doliehal taký strach, ale bez patričného nasadenia ani nemožno zdolávať prekážky." Pre železničiarov bolo pomaly neriešiteľným problémom založiť súvislejšiu akciu a bez znižovania výkonu Prešova na trávniku akoby existovalo len jedno mužstvo - zo Šariša. Asistentovi trénera tohto tímu Jurajovi Mihalčinovi sa pochopiteľne zisk bodov pozdával, Tatran sa však po všetkých stránkach tohto zápasu zhostil oveľa lepšie. "Išli sme dôrazne za svojím cieľom bodovať - podľa možností naplno. Vďaka bojovnosti sme slávili úspech, navyše sme pridali aj trochu futbalového kumštu. Základom víťazstva bolo nasadenie a zabezpečenie obrany. Súpera sme nepustili do veľkých šancí, neustále sme ohrozovali domácu bránu a lepší zaslúžene zvíťazil." A s tým sa dalo len súhlasiť, lebo tam, kde nechýba iskra, možno rozdúchať nádej...