Porozprával o sebe všetko - má dvoch synov, žijú v Slovinsku a on si tam tiež chodieva privyrábať. V zime predáva pečené gaštany, v lete potom žije z úspor. Lebo v týchto horách sa vraj dá žiť len z úspor a z platu niektorého člena rodiny, ktorý zarába v zahraničí. Keď sa ho však spýtate na národnosť, zamračí sa: "Nezačínajte s tým. Nevypytujte sa, kto sme. Sme ľudia! Keď spomeniete národnosť, je z toho vždy len zle." Mladí vôkol neho sa však ozvú: "Sme Moslimovia!" Sú pozostatkom čias, keď tu vládli Turci? Keď toto územie patrilo Osmanskej ríši? "Nie, my sme tu oveľa dlhšie," vravia. Ale kde sa tu vzali Moslimovia pred Turkami? A vtedy odznie starcova veta: "Človek sa bláznom zväčša nerodí. Bláznom sa musí stať!"
Vie, čo hovorí. Pre národnosť na Balkáne už veľakrát tiekla krv. A prelieva sa znova. Najnovšie v juhoslovanskom Kosove. Albánska menšina sa rozhodla, že tu chce vytvoriť svoj vlastný štát. Každý argument je pritom dobrý. Enver Malloku, riaditeľ albánskeho kosovského informačného centra tvrdí, že sú potomkami Ilýrov, žijú na tomto území tridsaťpäť storočí. Slovania sa na tomto území ocitli vraj až v 13. storočí, prišli odkiaľsi z oblasti dnešného Ruska. Takže? "Keď neprestanú, urobíme to isté, čo všetky krajiny, ktoré majú vo vlastnej krajine do činenia s terorizmom," vraví Boško Drobnjak, tajomník srbského sekretariátu pre informácie v Prištine. "Nemôžeme sa predsa nečinne prizerať, ako sa Juhoslávia ďalej drobí napriek tomu, že naši albánski spoluobčania majú všetky práva, aké menšiny len mať môžu." Albánci však netúžia po menšinových právach, chcú vlastný štát. Argumentujú pritom svojou početnosťou. V tomto smere Srbov naozaj predbehli: za posledných šesťdesiat rokov sa ich počet v Kosove zvýšil z pôvodných tristopäťdesiattisíc na vyše pol druha milióna. Pôrodnosť v Kosove je takmer šesťkrát vyššia než napríklad v Belehrade. Je to dôvod, aby na Balkáne vznikol ďalší štát?
V Macedónsku je situácia iná. Hoci je to rozlohou neveľká krajina, na územie Slovenska by sa pomestila dvakrát, z dvoch miliónov obyvateľov je takmer tretina albánskej národnosti. Alebo menej? "Bojkotovali sčítanie ľudu, nezúčastnili sa ani na referende o samostatnosti Macedónska, zato na voľby v roku 1991 prišli všetci. Nielen domáci, ale aj plné lietadlá tých, ktorí pracujú v zahraničí. Nechcú byť menšinou, chcú, aby v Macedónsku získali status národa rovnocenného s macedónskym. A každý národ má základné právo na sebaurčenie," vysvetľuje Mira Jankovska zo sekretariátu pre informácie v Skopje. "Nie je si teda ťažké domyslieť, čo by sa stalo potom!"
Teoretické úvahy jej dávajú za pravdu. Kosovo je síce v Srbsku, ale časť jeho hraníc sa dotýka západného Macedónska, ktoré obývajú práve tamojší Albánci. Kosovo i západné Macedónsko hraničia s Albánskom. Teória? Jediné, čo do nej nesedí, je pokus dvoch malých albánskych enkláv v Čiernej Hore vytvoriť dve autonómne aj v tejto republike.
Keď si to podfarbíte peknými slovami, je z toho nechutný guláš: "... svoje si nedáme! ... cudzie nechceme ... sloboda ... demokracia ... právo ... národ!" A keď ho posolíte správnymi výkrikmi: "... tečie albánska krv! ... tečie srbská krv! ... tečie macedónska krv!" a pridáte zápražku v podobe zbraní, ktoré vraj prichádzajú cez albánske hranice, nie je ťažké si predstaviť, čo tento región opäť čaká. V mene slobody, v mene ľudu, v mene demokracie.
Človek sa bláznom zväčša nerodí. Bláznom sa musí stať...
Autor: TEXT A FOTO SME - ALAN HYŽA
