počet stúpencov, pretože slovenský človek, napriek svojej "hriešnosti", je vo svojej podstate predsa len ešte "zaťažený" túžbou po dobre a dobrých mravoch. Lenže vystúpenia pána predsedu sú načasované pred voľby a on sám nijako nezakrýva, že na predvolebnú scénu vstupuje ako uchádzač o hlasy. Z toho vyplýva, že vystúpenia pána predsedu môžu byť čisto účelové. Najmä, keď jeho starostlivosť o mravnú ochranu občanov veriacich či iných sa vôbec netýka najťažšieho prehrešenia proti ľudskej mravnosti. Netýka sa porušovania práva na život pre každého. Jedným zo základných etických zákonov, ktorý ľudstvo vo svojom svedomí vždy uznávalo je: Nezabiješ. Tu si nemožno vyberať podľa vlastného prospechu alebo pohodlia. Nezabiješ ani "menejcenného", či príslušníka inej rasy, ako to mal v programe fašizmus v záujme "vyšľachtenia vyššej rasy". Nezabiješ ani chorého trpiaceho bolesťami či starého z "milosrdenstva". Nezabiješ ani ešte nenarodeného. Fašizmus ľudstvo odsúdilo a zavrhlo ako neľudský. Ale pod rúškom falošného milosrdenstva sa vynára snaha o beztrestné, zákonom povolené, zabíjanie "trpiacich". A uzákonením svojvoľného zabitia nenarodeného len z vôle a rozhodnutia matky sa poprelo ešte nenarodenému jeho základné ľudské právo na život, hoci toto právo uznávali už pohanské národy a zákony v starom Ríme považovali nenarodeného za právny subjekt a priznávali mu právo dediť. Môže slovenský národ, podľa svojej ústavy nadväzujúci na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo, očakávať požehnaný rozkvet svojej mladej republiky, ak sa nepostaví na ochranu tých najbezbrannejších a najukrivdenejších, teda ešte nenarodených, a už zabíjaných? A je takýto zákon celkom v súlade s ústavou, ktorá zaručuje každému základné ľudské práva? Čo si o tom myslí Kresťanskosociálna únia? Postaví sa na obranu tých najbezbrannejších?

Autor: VALÉRIA MAJEROVÁ, Bratislava