Poznáme to mnohí z vlastných skúseností, že nás naše matky, svokry, babky začnú po dosiahnutí dôchodkového veku terorizovať, citovo vydierať, a to len preto, že sa cítia byť málo povšimnuté. Práve preto má inscenácia hry maďarského autora G. Schwajdu Svätá rodina v dramaturgickej úprave Jaroslava Etlíka a v réžii slovenského režiséra Juraja Nvotu v pražskom Štúdiu Ypsilon taký živý divácky ohlas. Pôvodná politická rovina textu je zúžená na pár nenápadných, vtipne aktualizovaných odkazov na české reálie. V prvom rade však ide o rodinu, ktorá častokrát býva z pohľadu matky svätá, aj keď ju v záujme zachovania "svätosti" násilne deštruuje. Jurajovi Nvotovi sa v rámci širšie ponímanej témy etiky súžitia podarilo preniesť cez divadelnú rampu veľmi krehký a ťažko polapiteľný psychologický problém: Stratu pocitu potrebnosti človeka a vyrovnanie sa s tým, čo v živote starších ľudí býva neraz aj tragické. Jeden sa nenápadne stiahne, druhý naopak dáva o sebe vytrvalo vedieť. Podobne ako divadelná Matka, ktorá to dotiahne až ku krádeži, len aby sa jej nevďačné detičky dozvedeli, kde to až dopracovala. Otvorením otázky sa rozvinie celý prstenec problémov: štvanie proti nevestám, umelé podnecovanie konfliktov medzi súrodencami, neznášanlivosť s okolím. Jana Synková ako Matka je neznesiteľná semetrika, navyše so začínajúcou geriatrickou demenciou. Šikanuje všetkých, čo jej prídu pod ruku. Vykoleduje si tým pozíciu človeka na ťarchu. Gejzíry Synkovej neobohratých hereckých grifov akoby nepoznali hraníc: nekoordinovane ako rozmaznané dieťa rozhadzuje rukami, hystericky poskakuje ako koza, skáče do reči, hundre si popod nos, hlasno škrieka, fistulovo piští, odúva spodnú peru, odpudzujúco zvrašťuje tvár ... Štyri deti predstavujú rozmanité ľudské povahy s odlišnými postojmi i citovými väzbami k matke. Syn (Pavel Nový) je racionálny flegmatik; Synáčik (Miroslav Vladyka) nezodpovedný vetroplach; Bráška (Martin Dejdar), poslušná a ušliapnutá obeť pod matkinou i manželkinou papučou; Dcéra (Lenka Termerová), latentná pokračovateľka matkinej hysterickosti a neznesiteľnosti. Najprekvapujúcejšiu hereckú polohu predviedol Dejdar. Vonkajšiu úspornosť a striedmosť, tlmiacu vnútornú nespokojnosť nad vlastným slabošstvom, kontrapunkticky završuje v záverečnom výraze sebapoznania, keď sa pri pohľade pravde do očí priznáva, že aj on si matkinu smrť dávno prial. Tri ženské úlohy režisér zámerne obsadil mužskými predstaviteľmi, aby tak hyperbolizoval v mene silnejšieho komediálneho vyznenia ženské vlastnosti, nie však ženskosť. Ordinárna Katy (Jiří Lábus) v excelentnom prejave a vyzývavo nevkusných kostýmoch zosobňuje typizáciu ženskej závisti, neúprimnosti, klebetnosti. Maryška (Jiří Schmitzer) ako jednoduché pobožné a primerane nenápadné oblečené žieňa zastupuje skromnú, obetavú a utiahnutú osamelú ženu. No jeho spevácke entreé vyznievajú voči subtilnej interpretácii Maryšky, a napokon i celej inscenácii, cudzorodo. Tretím mužom je Roman Mrázik (Sásová). Ten, žiaľ, prispel iba zmesou nevydarenej ženskej autentickosti a nežiaducej karikatúry, čím popiera zmysel Nvotovho originálneho nápadu. Hereckú stránku inscenácie výrazne posilňuje Ján Jiráň v epizódke sympatického, dobrotivého, trocha až pripečeného policajného vyšetrovateľ. Spojnicu Nvotovho vždy ozvláštňujúceho rukopisu prelínania snového a skutočného s charakteristickou poetikouYpsilonky nachádzame v slávnostnom sprievode nebožtíkov. Ako matkin opakujúci sa zlý sen niekoľkokrát rituálne prechádza javiskom s melodicky a kompozične atypickým, pre Ypsilonku však typickým Rekviem, z hotového zošita hlavného Nebožtíka - manžela Miroslava Kořínka. Scénu pivničného bytu so zmyslom pre najmenší detail navrhla Mona Hafsahlová. Aj na jej kostýmoch s vtipným zveličením opäť upútavajú detaily: pivné bruško Brášku, roztomilé klobúčiky na hlavách žien a azda najviac žlté topánky s čiernymi bodkami na krivých nohách sexuálne neuspokojenej Sásovej... Pôvabne človečenská inscenácia Juraja Nvotu je objektívne aj podľa českej divadelnej kritiky jednou z najlepších v tejto sezóne.

Autor: ĽUBICA KRÉNOVÁ (Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)