v v tejto spolkovej krajine medzi Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD) a Kresťanskodemokratickou úniou (CDU).

Koaličné rokovania medzi saskoanhaltskými CDU a SPD stroskotali na návrhu SPD vytvoriť spolu s týmito stranami akúsi demokratickú protiváhu neonacistickej Nemeckej ľudovej strany (DVU), ktorá sa nečakane stala štvrtou najsilnejšou stranou v krajinskom parlamente. CDU však odmietla zaradiť PDS - dedičku komunistickej Jednotnej socialistickej strany Nemecka medzi demokratické strany a odmieta viesť s ňou čo i len dialóg. Pretože podľa ministerského predsedu SPD v Magdeburgu Reinharda Höppnera je PDS strana "verná ústave", nielenže nemajú problém viesť s ňou povolebný dialóg, ale rozhodli sa vytvoriť menšinovú vládu, ktorá bude závisieť práve od tichej podpory PDS. Tzv. magdeburský model (vláda SPD podporovaná postkomunistami) sa navyše začína páčiť aj ďalším východonemeckým spolkovým krajinám (napr. Meklenbursko-Predné Pomoransko a Durínsko), kde majú postkomunisti svoju stálu voličskú základňu. Týmto krokom sa predvolebný súboj podobá tomu predchádzajúcemu, keď najsilnejším tromfom CDU/CSU proti sociálnym demokratom bola práve PDS a "červená hrozba" pre Nemecko.

Neskrývané obavy v radoch samotnej SPD naznačujú, že taktika ich súpera je úspešná. Dokonca sa nechal vyprovokovať aj kandidát SPD na úrad kancelára Gerhard Schröder. Ten včera vylúčil možnosť povolebnej spolupráce svojej strany s postkomunistami na celoštátnej úrovni. Dokonca vyhlásil, že keby "po voľbách vznikla situácia, že by sa mohol stať kancelárom jedine s podporou PDS, aj keby podporou nepriamou, tak kancelárom jednoducho nebude". Podľa Schrödera sa stane PDS demokratickou stranou, až keď sa jednoznačne prihlási k nemeckej jednote a prijme vyhlásenie, v ktorom sa vysporiada s minulosťou NDR.

Predvolebný vietor sa vďaka strašiakovi z Magdeburgu nateraz oprel do plachát CDU/CSU.