Rebrík vyzeral pôvodne trochu inak: bola to iba jedna žŕdka, z ktorej trčali na dve strany šteblíky. Vyzeralo to naozaj ako chrbtica s rebrami. Hovorilo sa tomu cigánsky rebrík. Vyšplhať sa po takomto rebríku vyžadovalo zručnosť a kus odhodlania. Zato dnes sa môže na vrchol rebríka vyšplhať hocikto. Najmä ak je to spoločenský rebríček. Postupne sa rad rebríkov rozšíril o maliarske rebríky, hasičské rebríky, rebríky záhradné, hitparádové rebríčky... Ľudia vždy túžili zhotoviť taký dlhý rebrík, ktorým by sa dalo vyškriabať až do neba. Nič sa však nevyrovná tomu, keď sa do neba a na krásny košatý strom dokážete dostať bez rebríka, len tak, vlastnými silami.