ktorá prihlášky zhromaždila. Keby informácie o vyhlásení konkurzu neboli zverejnené počas Veľkonočných sviatkov, keď ľudia sledujú oznamovacie prostriedky menej, a keby uzávierka pre prijatie prihlášok nebola už 4. mája, tak by sa prihlásilo oveľa viac uchádzačov, najmenej 80 000, povedal hovorca Maarten Weidenaar. "Čím menej, tým lepšie. Aj tak nás čaká príšerná práca," netajil sa radosťou z menšieho počtu uchádzačov.
Pracovať pre EÚ sa stalo snom pre mnohých ľudí, ktorí v tom vidia možnosť podieľať sa na "niečom veľkom" a pritom "si dobre zarobiť", uviedol zdroj blízky komisii, ktorý si neželal byť menovaný. Upresnil, že podľa odhadov mesačné príjmy zamestnancov inštitúcií v Bruseli často presahujú, niekedy výrazne, 150 000 belgických frankov (asi 139 000 Sk). Prihlášky mohli podávať len občania 15 členských krajín EÚ, ktorí majú ukončené vysokoškolské vzdelanie, nemajú viac ako 44 rokov a ktorí ovládajú dva z 11 oficiálnych jazykov únie. Záujemcov budú vo všetkých štátoch pozývať na písomné skúšky od júna. Musia preukázať znalosť európskych inštitúcií a oblasti, na ktorú sa prihlásili. Absolvujú aj test logického myslenia. Na záverečnú ústnu skúšku bude vybraných 1900 kandidátov.
"Pokiaľ môžem radiť tým, ktorí sa zúčastnia (na konkurze), tak nech sa snažia zachovať pokoj, netrápia sa, kúpia si jednu knihu o psychotechnických testoch a druhú o inštitúciách... a niečo pre šťastie," hovorí 32-ročná Silvia, ktorá sa márne pokúšala "prebiť" do inštitúcií EÚ v roku 1993, keď o 600 miest súperilo 55 000 osôb. Zdôraznila, že i napriek zdanlivo malej šanci uspieť má účasť vždy cenu, hlavne ak budúci podobný konkurz bude až v roku 2002.
Ročne organizuje EÚ v priemere 75 ďalších konkurzov na obsadenie jednotlivých náhle uvoľnených alebo vytvorených miest. Aj pri týchto príležitostiach býva spravidla "tlačenica", či už ide o prácu v komisii, Rade EÚ, Európskom parlamente alebo ostatných menej známych európskych inštitúciách.
