lnej práce. Že má Ľ. Vajdička, na prvý pohľad skôr vážno-smutne pôsobiaci muž, pre tento druh dramatiky až prekvapujúci cit, svedčí divácky ohlas predstavení, ktoré v tomto žánri inscenoval. Spomeňme napríklad v Štúdiu S naskúšaného Maliara izieb, ktorý divákov rozosmieva už niekoľko sezón, či superúspešného Chrobáka v hlave, ktorý v DPOH láme všetky divácke rekordy. Podľa ohlasov publika to vyzerá, že i posledná inscenácia pôjde v ich stopách. Mandarínková izba má totiž všetky predpoklady pre úspech. Jednak ponúka to, po čom je stále v divadle najväčší hlad - temer dve hodiny ľahkej, no nie lacnej, zábavy. Svojou kompozíciou je ideálna pre typ scény ako je West. Teda pre divadlo - kaviareň, kde divák uvoľnený pohárikom sa chce predovšetkým zasmiať. Dynamiku zaručuje členenie na epizódy, zábavu prvky čierneho humoru, napätie núkajú až detektívne zápletky s prekvapujúcim vypointovaním. A atmosféru šteklivá nálada francúzskych chambres séparées. Spoločným menovateľom je totiž mandarínková izba, hotelový budoárik, ktorý raz vymaľoval maliar nemajúci na prenájom. Tam sa odohrávajú mikropríbehy viac či menej bizarných chvíľkových obyvateľov. Nielen pre divákov, ale i pre hercov je hra zaujímavá napríklad i tým, že ústrednú dvojicu hrá stále totožný pár prevteľujúci sa do najrozličnejších hrdinov jednotlivých epizód. Režisér túto zaujímavú príležitosť, ale i previerku hereckých schopností, zveril Marošovi Kramárovi a Zuzane Tlučkovej. Obsadenie Kramára je pre komerčné divadlo dobrý ťah. Herec je fungujúcou vábničkou na divákov, presnejšie diváčky, o čom svedčí i fakt, že dlho po premiére kráčajú na javisko ctiteľky s kytičkami. Na Kramárovi vidno, že hrá s chuťou, na druhej strane, práve núkajúca sa pestrosť hereckého výrazu ukazuje, že jeho herectvo je pomerne jednostrunné. Jeho hrdinovia sú vlastne početnými variáciami milého chlapčenského, slabošsky ufňukaného chalana, ako ho poznáme z Pokrvných bratov. Roly, ktorá mu, mimochodom, skvele sadla. Ak má však zahrať iný, mužnejší charakter, zostáva technicky chladný a na povrchu. Naopak, Zuzana Tlučková obdivuhodne variuje všetky viac či menej "potrhlé ženštiny". Hrá ich s ľahkosťou, vtipom, so šarmom, jej herectvo je plné nápadov. Pre toho, kto ju videl v inom titule, Nevere po americky, to nie je žiadnym prekvapením. Kto si ju spája len s rôznymi Telecvokingami a inými občas i menej dôstojnými zábavnými reláciami, bude iste prekvapený, aká je to všestranná herečka. Škoda, že svoj divadelný talent využíva tak málo. Chyžná Lulu Bibiany Ondrejkovej, navlečená v tesných čiernych šatočkách s roztrasenými nohami na vysokých podpätkoch, je rozkošným malým tankom, odhodlaným dobyť Paríž. Dievča zocelené chudobou, zmietané ctižiadosťou i sentimentom, dokáže skryté za fasádu zajačika ísť pevne za svojím cieľom. A do chomúta navliecť aj ostrieľaného hotelového zriadenca, neskôr vďaka intrigám majiteľa hotela, ktorého šarmantne a suverénne s patričnou dávkou "buranstva" hrá Pavol Topoľský.