Na tlačovku v Čermeli po zápase prišiel z lavičky hostí Ladislav Škorpil, známy to človek štipľavého humoru. Na otázku, čo sa vlastne na Žitnom ostrove stalo v priebehu minulého týždňa, iba odvetil, že celá vec sa zbytočne zdramatizovala. Nebola to vraj prvá a ani posledná facka v krčme, keď napádajúcimi boli podnapití a napadnutými niektorí hráči! Poďme však späť k zápasu prvého s posledným. "Celé stretnutie ovplyvnil náš vstup. Domáci ho zvládli naozaj majstrovsky, naša predstava bola úplne iná, než sme prezentovali na ihrisku. Chcelo to podstatne kompaktnejší brániaci blok hráčov, aby sme docielili zdvojenie. V pozícii jedného na jedného sme totiž boli veľmi neúspešní. Do hry sme sa opäť mohli vrátiť pri samostatnom prieniku Kianeka. Keby sme znížili na rozdiel gólu, asi by sme domácich potrápili viac! Keď Bochnovič zvýšil rozdiel na tri góly, bolo to už z našej strany iba dohrávanie, aby výsledok bol čo najčestnejší."
Ján Kozák, ktorý nemohol sedieť na lavičke, ale na tribúne, postrehol hýrenie svojich pohybom, ich aktivitu i pekné kombinácie. "Škoda, že po troch pekných góloch sme prestali brániť a nastalo uspokojenie. Dunajská k nám prišla hrať futbal, ale od 20. min sme jej dovolili skutočne veľa. U súpera bolo vidieť, že hral uvoľnenejšie ako my." Tréner 1. FC však tiež nechcel zaostať za svojím kolegom Škorpilom, lebo pozorovanie zápasu z tribúny komentoval takto : "Zvykám si, pretože v budúcnosti chcem viesť mužstvo práve z tohto miesta! Pri súčasnej technike nie je problém takejto komunikácie s lavičkou" A aby slov, pri ktorých sa na tvári vylúdi aj úsmev, nebolo málo, L. Škorpil na rozdúchanie existenčnej iskry svojho celku zareagoval "Zmierenie sa s osudom rozpoznáte, keď nebudem na štadióne v Dunajskej či v Košiciach, ale v Hradci Králové"
