ia asi 30 kilometrov od Neapola. Vo svete zažila v tomto storočí najhroznejšiu katastrofu spojenú so zosuvom pôdy a záplavami - Čína, keď v auguste 1931 zahynulo v ôsmich čínskych provinciách asi štvrť milióna ľudí. Za posledných desať rokov si pohyb zemskej masy vyžiadal najviac obetí v septembri 1992 v severnom Pakistane, kde zahynulo asi 5000 ľudí. Hrozné katastrofy asi s pol tisíckou obetí zažila aj Brazília (február 1988), Malawi (marec 1991) a Egypt (november 1994). V Európe vyčíňal vodný živel v minulosti najsilnejšie v Holandsku (napríklad v roku 1953 tu zahynulo viac ako 180 ľudí) a predvlani v Španielsku, kde v Pyrenejach zomrelo 85 ľudí.

Najviac však pustoší Taliansko, ktoré zažilo už dve veľké povodne v 60. rokoch: v októbri 1963 pretrhla voda hrádzu priehrady Vajont a zmietla mestečko Longarone (2018 mŕtvych) a v novembri 1966 sa vyliala rieka Arno vo Florencii a usmrtila vyše 100 ľudí. V tejto súvislosti vydala ČTK chronológiu prírodných katastrof v Taliansku za posledných 20 rokov:

august 1978 - v severotalianskom údolí Ossobe zahynulo pri záplavách 99 osôb;

23. novembra 1980 - otrasy pôdy v sile 6,8 stupňa Richterovej stupnice si v južnom kraji Basilicata a v okolí Neapola vyžiadali 3000 obetí;

19. júla 1985 - v talianskych Dolomitoch pri Tredente sa pretrhla hrádza vodnej nádrže: 269 mŕtvych;

júl 1986 - pri zosuvoch pôdy po dlhotrvajúcich dažďoch v mestečku Senise zasypalo 11 ľudí;

júl 1987 - pri sérií záplav a zosuvov pôdy v severnom Taliansku zahynulo 45 ľudí;

september 1993 - veterná smršť s dažďom zabila v severnom Taliansku 12 ľudí;

august 1994 - rozsiahly požiar zachvátil najmä Toskánsko, oblasti Umbrie, Abruzzy a Marcha, Sardíniu a Sicíliu; najmenej 100 ľudí bolo zranených;

november 1994 - záplavy na severozápade krajiny v Piemonte a Ligúrii si vyžiadali 64 ľudských životov; voda zaplavila 41 tisíc kilometrov štvorcových;

jún 1996 - obrovské povodne v západnom Toskánsku si vyžiadali smrť 13 ľudí;

25. septembra 1997 - množstvo júlových záchvevov pôdy vyvrcholilo v oblasti Umbrie a Marche silnými otrasmi s intenzitou 5,5 stupňa Richterovej stupnice; 14 mŕtvych a veľké škody na kultúrnych pamiatkach; najviac postihnuté mesto Assisi so svetoznámou Bazilikou svätého Františka;

máj 1988 - pri zosuvoch pôdy v južnom Taliansku, spôsobených vytrvalými dažďami, zahynulo najmenej 118 ľudí.