Po 11-dňovom štrajku a troch dňoch pracovného voľna dnes do práce v Dánsku nastúpilo aj takmer pol milióna zamestnancov súkromného sektora. Najväčší štrajk za posledných 13 rokov ukončila minulý štvrtok vláda a život v najmenšej škandinávskej krajine sa vracia do normálnych koľají. V školách a v dánskych nemocniciach sa dnes ráno prvýkrát od začatia štrajku upratovalo, obchody i benzínové stanice zase dopĺňali zásoby.
Ukončenie štrajku zásahom štátu nie je v Dánsku ničím neobvyklým. Silou zákona vyriešila podobnú situáciu v roku 1985 aj konzervatívna vláda Poula Schlütera. Štvrtkové prijatie vládneho návrhu zákona, ktorý zákazom pokračovať v masovom štrajku postavil demonštrácie pracujúcich mimo zákona, bol preto očakávaný. Našiel si, samozrejme, svojich odporcov. Okrem niektorých politikov v dánskom Folketingu aj medzi pracujúcimi a odborármi. Podľa ich názoru prijatý zákon popiera právo slobodne vstúpiť do štrajku a mnohí z odborárov sú presvedčení, že vládny zákrok je len dočasný, pretože príčiny konfliktu nerieši. Oproti kompromisnému návrhu zväzu zamestnávateľov, ktorý minulý týždeň v utorok odborári odmietli (čím definitívne stroskotali rokovania medzi dvoma zainteresovanými stranami - pozn. red.) vyšiel parlament zamestnancom súkromného sektora viac v ústrety. Pripomeňme, že hlavnou požiadavkou štrajkujúcich bol šiesty platený týždeň dovolenky. Zväz zamestnávateľov bol ochotný poskytnúť jeden voľný deň navyše pre každého zamestnanca a jeden pre rodiny s deťmi. Dánsky parlament nakoniec odsúhlasil pracujúcim v súkromnom sektore k piatim týždňom dovolenky dva voľné dni navyše a rodičom s deťmi do 14 rokov tri ďalšie voľné dni na rodičovskú starostlivosť.
Tri štvrtiny Dánov s vládnym zásahom súhlasí a víta normalizáciu života po štrajku, ktorý ochromil krajinu a spôsobil jej predbežné škody vo výške asi 75 miliárd Sk. Koniec štrajku však najviac potrebovala vláda, aby mohla konečne nasmerovať pozornosť dánskych voličov k referendu o Amsterdamskej zmluve, ktoré bude už 28. mája. Jedným z dôsledkov štrajku je totiž aj skutočnosť, že sa tábor dánskych europriaznivcov scvrkol. Noviny, ktorých prostredníctvom by dánsky premiér Poul Nyrup Rasmussen voličov presviedčal, pre štrajk nevychádzali a spravodajstvu v rozhlase a televízii dominovali udalosti súvisiace výhradne so štrajkom. Vláda tak musí dobehnúť zameškané v skrátenej predreferendovej kampani, aby sa škody z najväčšieho štrajku za posledných 13 rokov nevyčísľovali iba v dánskych korunách.
