po dlhých desaťročiach ako najúspešnejší do klubových análov. Lazio po 40 rokoch vyhralo Taliansky pohár, práve minulý týždeň sa vydriapalo na prvú pozíciu v hodnotení svetových klubov a Rimania s napätím čakali, či všetky tieto pozitíva zúročí ich mužstvo na zisk historicky prvého európskeho pohára. Nestalo sa, pretože v stredu večer v Paríži excelovalo iba jedno mužstvo - Inter a jeho juhoamerickí legionári. Tí tromi gólmi vystrieľali milánskemu klubu po štvorročnej prestávke opäť Pohár UEFA.
Hoci finále bolo čisto talianskou záležitosťou, po trávniku behali futbalisti z deviatich krajín sveta. Tréner Interu Luigi Somoni zložil základnú jedenástku až z deviatich cudzincov (čistokrvnými Talianmi v jeho tíme boli iba brankár Pagliuca a obranca Colonnese), v tíme Lazia bol tento pomer presne opačný - švédsky kouč Eriksson sa spoľahol od začiatku len na dvoch "Netalianov" - Čecha Nedvěda a juhoslovanského reprezentačného stredopoliara Jugoviča. Inter kráčal od úvodu vehementne a chladnokrvne za víťazným cieľom a jeho sebavedomie ešte znásobil rýchly prvý gól Čiľana Zamorana. Lazio sa až priveľmi sústredilo na ubránenie brazílskej hviezdy Ronalda. Čo sa mu však dvakrát podarilo v domácej Sérii A, to rímskemu klubu nevyšlo podľa predstáv v najdôležitejšom zápase sezóny. Pre Ronalda jeho osobný strážca Nesta nebol neprekonateľnou prekážkou, no rozhodujúce momenty pri prvých dvoch góloch sa rodili mimo jeho okolia. Zamorano so Zanettim o tom Marchegianiho presvedčili a Ronaldova sólová parádička s ofsajdovým otáznikom na záver bola už len chutnou šľahačkou na milánskom zákusku.
Lazio si takmer nevytvorilo žiadnu gólovú šancu. Aj napriek tomu, že v obrane Interu chýbal pre zranenie skúsený Bergomi, rekordér v počte odohratých pohárových stretnutí. Jeho spoluhráči od piatej minúty podriadili taktiku nečakane dobre sa vyvíjajúcemu priebehu a preorientovali sa už len na brejky. Ako súper v snahe skorigovať stav viac otváral hru, tak sa neskorší víťaz dostával častejšie do nebezpečných situácií. Triumf Interu bol dokonalý a zaslúžený. Nevyjadruje ho iba celkové skóre (naposledy rozdielom triedy, ešte v dvojkolovom finále, zdolal Juventus Turín Borussiu Dortmund pred piatimi rokmi), ale aj nevídaná efektivita. V pohárových finálových súbojoch nie je zvykom, aby si jedno mužstvo vypracovalo toľko príležitostí. V Paríži sa tak stalo najmä preto, že do rýchleho gólu Zamorana zostalo na vzájomné oťukávanie sa a obojstrannú opatrnosť iba úvodných päť minút.
LAZIO RÍM - INTER MILÁNO 0:3 (0:1). Góly: 5. Zamorano, 60. Zanetti, 70. Ronaldo. LAZIO: Marchegiani - Grandoni (54. Gottardi), Nesta, Negro, Favalli - Fuser, Venturin (49. Almeyda), Jugovič, Nedvěd - Mancini, Casiraghi. INTER: Pagliuca - Fresi - Colonnese, West, Zanetti - Winter (68. Cauet), Simeone, Ze Elias, Djorkaeff (68. Moriero) - Ronaldo, Zamorano (74. Sartor). Pred 40 000 divákmi rozhodoval Španiel Lopez Nieto, žlté karty Jugovič - Fresi, Ronaldo, červené karty 88. Almeyda - 82. West.
