i dvíhali varovný prst, že v tento deň prelomí ich mužstvo dlhú sériu prehier. Česi vyspevovali vsetínsku hokejovú hymnu "Vysoký jalovec" a vraveli: To si ešte počkáte! Pražák Jirko David prišiel do Bazileja na staručkej "tisícdvestotrojke" vyrobenej v Trnave a žiadal pozdraviť ľudí zo slovenského Ríma, pojazdil na nej po celej Európe a stále je funkčná. Ako každý rok, aj teraz si dodávkové vozidlo prerobil na pojazdný hotel a v noci sa vyspí na parkovisku pri hale. Každý sa ho pýta, či mu nie je zima. "Prosím vás! Na zimnej olympiáde v Lillehammeri 1994 som spal v aute, keď vonku klesla teplota na mínus 25 stupňov. A prežil som to. Mal by som sa sťažovať teraz, keď aj v noci je príjemných desať stupňov?" odvetil starší pán, keď sa pred zápasom vyhrieval pred halou na slnku. To sa už hráči oboch tímov vybehli rozcvičiť na tenisové kurty. Zabehali si s futbalovou loptou, spoluhráči z Třinca Sekeráš a Lubina si našli čas na kamarátsky rozhovor. Aj samotný zápas chvíľami pripomínal priateľský zápas. Mužstvá sa prísne strážili, ale v osobných súbojoch sa hralo ohľaduplne - bez tvrdých nárazov na telo. Rozhodol jeden gól.

Útočník Slovenska Roman Stantien hral aj proti štyrom spoluhráčom z tímu českého majstra Petra Vsetín (Veber, Beránek, Dopita, Bělohlav): "Olympijskí víťazi majú aj na svetovom šampionáte dobrý tím. Vychytralo vykrývali priestor, nedovolili nám toho veľa. Aj my sme hrali pozorne v defenzíve, ani za stavu 0:1 sa nedala hra úplne odkryť. Bola by to pre nás hokejová samovražda. Posledných desať minút sme už napádali dvoma, tromi hráčmi, uvoľňovala sa naša obrana. Škoda nepremenených šancí. V koncovke sme mali byť agresívnejší." Kapitán českého mužstva Robert Reichel dvíhal pred dvoma rokmi na MS vo Viedni nad hlavu víťaznú trofej a jeho mužstvo má aj vo Švajčiarsku vysoké ciele: "Chceme medailu. Po zápase so Slovenskom sme k nej znova bližšie, avšak do konca šampionátu je ešte ďaleko. Vyhrali sme tesne a podľa mňa aj zaslúžene. Jeden slovenský hráč (Pardavý - pozn. red.) mal pár minút pred koncom veľkú príležitosť na vyrovnanie, no skvelého Hniličku neprekonal. Asi sme mali väčšiu vôľu po víťazstve."

Náš autobus vyprevádzali slovenskí fanúšikovia do hotela Europa nesmelým skandovaním: Nevadí, nevadí. Ján Pardavý musel mnohokrát opakovať detaily o svojej gólovej príležitosti: "Stantien vyhodil puk do stredného pásma, a už keď som korčuľoval na bránku, vedel som, že to Hniličkovi hodím okolo pravej nohy. Tam je to najistejšie. Trafil som mu vyrážačku a aj potom som tlačil puk očami do siete, neprepadol mu za chrbát. Asi som sa trochu splašil, mal som porozmýšľať. Druhý raz by som akciu riešil zrejme blafákom do bekhendu. Čo ja viem, vtedy by to možno vyšlo..."

Biele dresy Slovenska sa z povery po zápasoch s Talianskom (2:1), Kanadou (2:2) a Rakúskom (5:1) neprali. Kučerov gól ich poslal do práčovne.

Autor: on