Taký dramatický ročník slovenská hádzanárska Extraliga mužov ešte nezažila. Po prvýkrát v jej päťročnej histórii došlo k piatemu finálovému zápasu, o majstrovi rozhodol jediný gól. Slovenský titul si nakoniec privlastnilo po tretíkrát topoľčianske Agro, napriek tomu, že celú sezónu sa najvyššie ambície dávali Prešovčanom. Tí však psychicky nezvládli semifinále s Košicami, ani boj o tretie miesto s bratislavským ŠKP a museli sa uspokojiť so zemiakovou medailou. Košičania, po nadstavbovej časti až štvrtí, v stredu v Topoľčanoch siahali na zlato, do posledného miestečka zaplnená hala po piatich minútach piateho finále neveriacky zízala na stav 0:4, ich milované Agro však zvrátilo priebeh a zosadilo VSŽ z ligového trónu. Keby bol Valent v závere zápasu premenil únik po krídle, mohlo sa v predĺžení stať všeličo, víťazstvo Topoľčian však bolo zaslúžené. Aj podľa v súčasnosti prešovského trénera Petra Hatalčíka, ktorý doviedol Agro v roku 1996 k druhému titulu. I preto, že Topoľčanci skončili v tabuľke vyššie ako Košice. I preto, že počas celej sezóny podávali vyrovnanejšie výkony. Ani v jednom zápase sa nevyvarovali hluchých momentov, podľa oboch trénerov Petra Krajča i Leonida Ratnera je to však súčasť diagnózy mužstva. Ich veľkosť spočíva v tom, že dokázali svoj tím z týchto neduhov v rozhodujúcich momentoch vyliečiť. Kormidelník VSŽ Slavomír Šipoš videl hlavnú príčinu prehry svojho tímu v "zápase roka" v mladosti a neskúsenosti. "Hráči majú vekový priemer 22 rokov a i keď mám široký káder, s nervozitou si chlapci nedokázali poradiť. A v neposlednom rade o majstrovi rozhodli aj brankári." Pitek toho v bráne hostí veľa nevychytal, Pramuk mal niektoré skvelé zákroky, ale Halgaš s Melušom v bráne Agra doslova čarovali. Obaja domáci gólmani spolu s Hodálom a D. a M. Jakubičkom tvoria kvinteto, ktoré bolo pri všetkých troch prvenstvách "žochárov". Všetky si vážia rovnako, tohtoročné podľa M. Meluša ich však vraj stálo najviac síl. Hernému prejavu Agra výrazne pomohol príchod ukrajinského trénera Leonida Ratnera, Zoltána Bergendiho z Fotexu Veszprém i skvelej litovskej spojky Gintasa Galkauskasa. Litovčan má vo vrecku šesť titulov v domácej lige so Žalgirisom Kaunas, takú slávu ako v stredu v Topoľčanoch však vraj ešte nezažil. Radosť z nej nemal len najlepší strelec posledného dejstva Zolo Bergendi, ktorý svoj prvý topoľčiansky titul označil za "najsmutnejší a najhorší." Vďaka jeho minimálnej streleckej potencii v oboch finálových zápasoch v Košiciach, ktorú si viacerí vysvetľovali všelijako a vinili najmä jeho. Peter Krajč síce pred finále vyhlásil, že v klube si "všetko vysvetlili a na rozhodujúce dejstvo nastupujú s čistým štítom", keď však kapitán v radostnom bláznení na palubovke nevylúdi na tvári ani jeden úsmev a zdráha sa prijať zlatú medailu, je to prinajmenšom pozoruhodné. Na interiér tamojšej športovej haly dopadali rovnako ako pred dvoma rokmi víťazné penivé gejzíry šampanského, tretí titul však topoľčianski hráči prijali oveľa chladnejšie ako ten predchádzajúci.