"Karikatúra je už svojou podstatou demokratická. Poskytuje všetkým právo na smiech." Sentencia duchovného otca slovenskej karikatúry K. Földváriho, ktorá zaznela na stredajšom medzinárodnom seminári Humor, satira a demokracia v Európe v zasadačke VŠVU v Bratislave, akoby sa voľne vznášala nad pozoruhodnou akciou v rámci multikultúrneho festivalu Dní Európy v Bratislave. Jej vrcholom bola štvrtková vernisáž II. ročníka Salóna európskej karikatúry v Umeleckej besede, ktorú zorganizovala Európska federácia karikaturistov (FECO), Britská únia karikaturistov a Slovenská únia karikaturistov (na čele s nadšene obetavým Kazom Kanalom) v spolupráci s belgickým veľvyslanectvom, Britskou radou a kultúrnymi inštitútmi účastníckych štátov v Bratislave. Hoci ťažiskom výberového salóna je prehliadka britskej a belgickej tvorby karikaturistov, medzi zvyšnými 22 vystavujúcimi krajinami môžeme nájsť aj také veľmoci v karikatúre ako Francúzsko, Poľsko, Rusko, ale i Českú republiku a, samozrejme, Slovensko. V Sieni slávnych - priestor, v ktorom sa konfrontujú diela klasikov s tvorbou popredných, ale mladších autorov - sa so svojou tvorbou prezentujú legendárny britský karikaturista Cyril Alfred "Chic" Jacob (1926) a Belgičan Luc de Cheemaeker (1955), známejší pod umeleckým menom O-Sekoer, ktorý je nositeľom vyše 100 medzinárodných prestížnych ocenení za karikatúru a fotografiu.
Exkluzívny salón európskej karikatúry ponúka svoju nespornú kvalitu. Humor a satira ako medikamenty slúžiace zdraviu spoločnosti však v Bratislave ponúkli aj svoje limity v zdanlivo bezbrehom slove - demokracia. "Je to pojem, ktorý zaväzuje," povedal pre SME generálny sekretár asociácie britských karikaturistov Mark Bryant. "Sloboda prejavu by nemala byť prostriedkom na tvorbu, v ktorej chýbajú vnútorné limity - zodpovednosť tvorcu za svoje dielo. Satira pritom nemusí stratiť svoj osteň, ale určite som proti bezbrehosti tvorby v jej pseudodemokratickom zmysle." Tento názor v rozhovore pre SME potvrdil aj prezident Únie českých karikaturistov Břetislav Kovařík: "Demokracia dáva autorovi obrovský priestor. Otázka však je, ako satirik tento priestor uchopí. Po novembri 89 sa totiž v našich krajinách stávalo, že autori prichádzali niekedy až s lacnou drzosťou, ba až vulgárnosťou, ktorá často pramenila z objednávok bulvárnych plátkov. Vnútorné hranice, miera vkusu jednotlivého tvorcu pri zobrazovaní námetu by mala byť v každom autorovi a nemal by ich prekračovať ani pri časopiseckých a iných objednávkach. Je to tiež, samozrejme, otázka vkusu tvorcu." Kvalitná satirická kresba pri svojej komunikácii s divákom-čitateľom vždy v sebe obsahovala rovnováhu medzi jej výtvarnou stránkou a pointou. "To je však ideálna rovina," rozvíja problém komunikácie B. Kovařík. "Aj keď ide o slabú pointu, jej kvalitná výtvarná stránka môže tento handycap vyvážiť. Opačne to však neplatí. Aj výborný nápad môže byť zabitý slabou výtvarnou úrovňou." Prítomnosť karikatúry a dokonca satirickej kresby v širokom slova zmysle uľahčuje, prípadne katalyzuje boj o demokratické slobody, boj medzi politickými, náboženskými a kultúrnymi protivníkmi. Karikatúra komentuje každodenný život spoločnosti - často rozhoduje o popularite jedných a prehre druhých, či už politických skupín alebo jednotlivých osôb. Využíva syntézu, skratky a symboly, je bohatá na rôznorodé formy a obsahy. Voľne parafrázujúc slová K. Földváriho, satira svojím každodenným pôsobením môže pôsobiť na myslenie spoločnosti a teda aj jednotlivca v nej. Permanentná liečba humorom je určite prospešná. Záleží len na nás, do akej miery si necháme z tohto elixíru kvapkať jeho blahodarné účinky...
Autor: Ľudo Petránsky Ml.
