Škriatok (v hlavách) ako ľudová hra *RECENZIA/ DIVADLO

Trnavské divadlo # Ferko Urbánek: Škriatok # Úprava a réžia: Ivan Blahút # Scéna: Ivan Hudák # Kostýmy: Ján Kocman # Hudba: Jozef Kudri # Hrajú: Judita Hansmanová, Mária Landlová, Nina Kočanová, Viera Pavlíková, Andrea Karnasová, Mária Jedľovská, Zuzana Martinková, Ján Topľanský, Tibor Vokoun, Ivan Šandor, Peter Bebjak, Michal Rovňák, Michal Monček # Premiéra: 7. mája 1998

Hry Ferka Urbánka tvorili v minulosti kmeňový repertoár slovenských ochotníckych divadiel, no iba zopár sa ich uchytilo na profesionálnych javiskách. Väčšinu jeho frašiek a komédií poznamenala šablónovitosť a sentimentalizmus, Škriatok však nepochybne patrí k tým vydarenejším. Hra má svojou zápletkou o tmárstve a poverách blízko k ľudovej komédii. Upravovateľ a režisér Ivan Blahút ju v Trnavskom divadle ešte posunul do polohy ľudového divadla a vo svojej inscenácii zvýrazňuje, že s predsudkami, účelovými klamstvami je v hre aj manipulácia s dôverčivosťou ľudí. Keď veľkopansky hrabivá Šulíčka Viery Pavlíkovej a domýšľavá Katruša Márie Landlovej nasadia škriatka do hlavy podozrievavému Lieskovanovi v podaní Tibora Vokouna, lož sa stáva pracovnou metódou aj hlavy obce a neubráni sa jej ani široká pospolitosť. V ľudovej hre, štylizovanej v Blahútovej réžii ako ochotnícke predstavenia z čias Ferka Urbánka, však nejde iba o škriatka v hlavách a morálny relativizmus starších. Ivan Šandor, Michal Rovňák, Andrea Karnasová, Nina Kočanová svoje postavy rázovitých mládencov a dievčat vytvárajú pomocou hry v hre tak, že o ich naivite, ľúbostných zmätkoch a prispôsobivosti vypovedá viac než text intonácia, gesto i herecká akcia. Vtipnou metaforou tohto divadla na divadle je čierne kura, ktoré by malo prísť pod nôž, ale v podaní Zuzany Martinkovej sa z údajného pôvodcu zla neočakávane vykľuje pracovitá slovenská deva. Scéna Ivana Hudáka, kostýmy Jána Kocmana i hudba a piesne Jozefa Kudriho navodzujú svojím ľudovým koloritom dojem pôvabnej insitnosti, no trnavskou inscenáciou hýbu najmä dynamicky sa striedajúce situačné, groteskné a satirické výjavy. Veľkomožného pána Dúbravského v podaní Michala Mončeka najskôr doručia na javisko ako balík z cudziny, no keď sa z neho stáva šľachetný záchranca neprávom odsudzovanej netere a pri oslavách zosadenia starého richtára sa odrazu všetko na dobré obráti, inscenátori si so značnou dávkou komediálnosti a irónie podávajú aj výstupy navlas pristrihnuté podľa prostonárodných ľudových rozprávok a povestí. Dalo by sa trnavskej inscenácii i kdečo vyčítať. V súlade s režijnou koncepciou by sa žiadalo odstrániť možno občas i premiérový herecký balast, retardujúci zatiaľ niektoré časti hry. Celkový dojem z predstavenia to však neoslabí. K uvedeniu Urbánkovej hry v Trnavskom divadle sa skôr oplatí parafrázovať ďalšieho klasika, že v našej minulosti sa aj veľa zábavného a poučného skrýva.