Holandský premiér Wim Kok, politik povestný svojou striedmosťou, v stredajších voľbách obhájil svoju funkciu a zo svojej kancelárie sa nebude musieť sťahovať. Svojím triezvym až chladným vystupovaním (zasadania jeho vlády sú povestné "arktickou klímou") pôsobí ako protiklad štátnikov nového štýlu typu Tonyho Blaira, či Billa Clintona. To však nič nemení na jeho širokej popularite naprieč celým politickým spektrom. V pragmatickom vodcovi sociálnodemokratickej Strany práce (PvdA), ktorý i vo veľmi zložitých situáciách trpezlivo hľadá "modus vivendi", sa poznáva veľa Holanďanov: vie držať guldeny pekne pokope, pritom mu však nechýba sociálne cítenie. I keď voliči vždy nesúhlasia s jeho sociálnou politikou, ostáva pre nich príťažlivý ako zosobnenie budúcej stability. Počas pôsobenia na poste ministra financií vo vláde kresťanského demokrata Ruuda Lubbersa a za posledné štyri roky ako predseda holandskej vlády sa posunul výrazne doprava a postupne zmenil aj tvár svojej strany. Päťdesiatdeväťročný syn tesára z Bergambachtu pri Rotterdame (narodil sa 29. septembra 1938) po skončení obchodnej školy začal pracovať u jednej amsterdamskej obchodnej spoločnosti. Vtedy sa začal angažovať v odboroch, pretože ho "na smrť nudilo" rokovať o cenách plechoviek fazule, zatiaľ podľa neho šlo "o ľudí". V 35 rokoch sa stal najmladším predsedom Federácie holandských socialistických odborov, ktoré po zlúčení s menšou odborovou ústredňou ako Federáciou holandského odborového hnutia previedol cez desiatky rokov hospodárskych otrasov. V rokoch 1979-1982 viedol Európsku odborovú konfederáciu. V máji 1986 nastúpil na čelo PvdA. Jeho pričinením prijala strana umiernený program ozdravenia, zníženia nezamestnanosti a zabezpečenia lacnej zdravotníckej starostlivosti.
Kok nie je osobou neznámou ani na medzinárodnej scéne. Je presvedčeným zástancom európskej integrácie, patrí k otcom Maastrichtskej zmluvy a v rokoch 1991-1992 predsedal rade guvernérov Európskej banky pre obnovu a rozvoj.
Je ženatý, otec troch detí, ktorý ako ostatní Holanďania, rád trávi dovolenku na cestách s autokarom, žije v skromnom dome v Amsterdame a jeho meno sa dá nájsť v telefónnom zozname medzi stovkou ďalších obyčajných ľudí, s ktorými zdieľa svoje tuctové meno.
Autor: text - ČTK
