Neverím ľuďom, ktorí sami o sebe rozhlasujú, že sú perfekcionalisti. Keď ma niekto presviedča, že je nepríjemný perfekcionista, obyčajne sa z neho vykľuje lenivý a neporiadny zmätkár. To naozajstní puntičkári sa správajú oveľa nenápadnejšie. V tejto chvíli by ma napríklad upozornili, že slovo puntičkár je nesprávne a že spisovne sa hovorí i píše punktičkár. Je to teda dosť nepríjemná povaha, najmä ak je tá pedantéria a perfekcionizmus zameraný na druhých, nie na seba. Viem, že spojiť určitú rozšafnosť, benevolenciu a veľkorysosť s precíznosťou a dôkladnosťou je takmer nemožné. Ale ak sa to podarí, vznikne veľmi príjemný typ človeka, ktorý je slobodný a tolerantný a spoľahlivý a presný zároveň. Poznáte niekoho takého?