"Premiér Sergej Kirijenko podpíše vyhlásenie a to je všetko. Potom už nesie vláda zodpovednosť za svoje vyhlásenia," povedal prezident Jeľcin, keď v utorok výnosom upravil vzťahy medzi prezidentom a vládou. Formálne teda nová vláda môže rozhodovať bez konečného súhlasu prezidenta. 67-ročný Jeľcin si jej lojalitu poistil jednak vlastným výberom mladých a v politike "nezavedených" technokratov, počnúc 35-ročným Sergejom Kirijenkom (novinári tejto kurióznej dvojici už dali prezývku "cár a syn"), jednak tým, že kľúčové rezorty - financie, zahraničnú politiku a obranu nechal v rukách starých "vlkov". Napokon, "zásadné otázky, ktoré sa dotýkajú hospodárskej stratégie, bude nepochybne posudzovať tiež prezident," dovysvetlil včera nové vzťahy prezident - vláda Jeľcinov hovorca Jastržembskij.
O tom, ako prebiehalo a prebieha zostavovanie novej vlády (dva až tri posty boli včera ešte stále voľné), svedčí napríklad obsadzovanie kresla ministra pre pozemkovú reformu, výstavbu a bytové a komunálne hospodárstvo. Pred týždňom Kirijenko oznámil, že Jeľcin prijal jeho návrh vymenovať na tento post Viktora Semionova, včera však Jeľcin vymenoval Iľju Južanova. Imidž vlády odborníkov trošku kazí fakt, že na jedno zo zostávajúcich voľných miest si sadne zástupca strany Náš dom Rusko (tá v roku 2000 podporí kandidatúru expremiéra Černomyrdina na prezidentskú funkciu), čo je odmena za hlasy za Kirijenka (v 250-člennej dume má Náš dom Rusko 65 kresiel).
Okrem toho, že nová vláda bude mať zúženú štruktúru v prospech odbúrania byrokracie, v nej budú napríklad dve ženy - samozrejme, v "ženských" rezortoch kultúry a sociálnych vecí. Jeľcin zrušil napríklad ministerstvo pre spoluprácu s členmi Spoločenstva nezávislých štátov, čo možno chápať aj ako priznanie, že záujmy bývalých "bratov" v sojuze sa rozutekali na rôzne strany.
Keď Jeľcin prirovnal vládu expremiéra Černomyrdina k "rozpadajúcemu sa schodišťu", zazvučalo ďalšie z poetických prirovnaní Borisa Nikolajeviča, tentoraz nahnevaného na to, že i posledná vláda jeho starého priateľa sa oddávala viac politikárčeniu než tvrdej práci na reforme ekonomiky. Nová vláda má možno navonok viac potenciálu na zvládnutie fantastických úloh, ako je rast ruského hrubého domáceho produktu, odstránenie rozpočtového deficitu a likvidovanie platobnej neschopnosti štátu voči svojim zamestnancom. Vláda bude musieť dodržiavať prísny rozpočtový režim, ale Jeľcin od nej zároveň očakáva, že zaistí prostriedky na dlho odkladanú reformu armády. Jednou z ciest k ustáleniu rozpočtových príjmov má byť nový daňový zákon. Ten bude čoskoro v druhom čítaní posudzovať prevažne komunistická, k novej a mladej vláde nedôverčivá Štátna duma.
