fotografie veľmi často skĺzavajú do oblasti gýča ba až pornografie. V každom prípade, jeho tvorba nenecháva nikoho ľahostajným. Jan Saudek bude mať vernisáž svojich fotografií, ale aj obrazov dnes o 17.00 h, pričom predvernisážový rozhovor sme pripravili ešte v jednom z jeho domov - ateliérov na pražskom Žižkove. Redaktorov SME privítal spolu so svojou manažérkou, modelkou a už niekoľko rokov i životnou družkou Sárou Saudkovou. Samozrejme, nechýbala atmosféra z fotografií: charakteristické prítmie, rekvizity, bizarné pohovky v tvare ženského lona ako aj slávna "saudkovská" stena...

m Pomerne často sa vraciate do Bratislavy. Podľa predchádzajúcich ohlasov sa zdá, že Bratislavčania vás majú radi.

"Je pravda, že raz som čakal na priateľa uprostred bratislavského Korza a okolo mňa dvakrát prešli ľudia, ktorých som nepoznal. Usmiali sa, pozdravili ma a dokonca chceli odo mňa autogram. Nezapieram, že som mal veľkú radosť, pretože aj keď nie som márnomyseľný, chcel by som byť slávny. To sa mi, samozrejme, stále nedarí."

m S čím sa v Bratislave predstavíte?

"Ukážem im to najlepšie, čo mám. A to je asi taký priemer, čo robia slovenskí fotografi. Chcem im však ukázať aj moje obrázky. Tak, aby niektoré z nich neurazili."

m Obrazy teda budú ťažiskom výstavy?

"Bude to kombinovaná výstava ručne maľovaných obrazov a fotografií. Poviem otvorene, obrazy sú maľované podľa mojich fotografií. Sú naivné, prirodzené, ale nerád by som sa s nimi lúčil, čiže ceny budú trochu vyššie."

m Kedy ste začali s maľovaním?

"Olejom som začal maľovať skoro súčasne so začiatkom fotografovania. Mám moje obrazy rád, i keď možno sú to len mazanice. Neočakávajte však žiadne umenie."

m Vážite si svoje obrazy rovnako ako fotografie? Maľujete ich s rovnakým nasadením ako robíte fotografie?

"Svoje fotografie si nevážim, ale ešte stále tvrdím, že keby som videl podobné fotografie urobené niekým iným - padol by som na zem a bezmocne kopal nohami... S obrazmi to tak nie je. Neviem maľovať. Len odmaľovávam fotografie - a to je veľmi jednoduché. S fotografiami je to iné. Možno by som sa predsa len snažil s podobnou fotografiou vysporiadať."

m Vyvoláva u vás dobre urobená fotografia od niekoho iného závisť?

"Na svete sa urobí ročne tak päť až sedem dobrých fotografií, ktoré u mňa vzbudia závisť. Väčšinou sú však v geografickom časopise alebo ich len náhodou niekde vidím. Mám dojem, že aj fotograf počas svojho života urobí päť až sedem dobrých fotografií."

m Už ste ich urobili?

"Myslím si, že už mám asi tri dobré fotografie. Päťdesiat rokov je miera pre dozrievanie diela - či už ide o fotografiu, literatúru alebo hudbu. Napríklad taký Glenn Miller. To je hudba, ktorá má šesťdesiat rokov a stále ju môžete počúvať. Potom je súčasná hudba. Pred časom som počúval REM, no nie som si istý, či za štyridsať rokov bude táto skupina pôsobiť tak ako Sibelius, Mozart alebo Glenn Miller."

m Niektoré vaše fotografie sa však k tomuto dozrievaciemu času už blížia...

"Tá moja najznámejšia, na ktorej som ja a v náručí držím dieťa, má tridsaťdva rokov, takže budem musieť ešte chvíľu počkať. Potom sú tu fotografie, ktoré som urobil len prednedávnom, pričom dúfam, že patria k tomu najlepšiemu, čo som kedy urobil. K takým patrí aj fotografia z roku 1993 zobrazujúca postihnuté dievčatko, ktoré je však veľmi krásne. Fotografia je odpoveďou na tvorbu známeho amerického fotografa Petra Joela Witkina."

m Ako reakcia na jeho miestami až morbídne fotografie?

"Nemám ho rád. Raz som mal v Paríži milenku a on mi ju chcel "prebrať". Mal však smolu a ona mi to povedala. Podobne ako mne, aj jemu sa stala nepríjemná vec - žena mu ukradla negatívy a vydierala ho. Mne sa to stalo pred desiatimi rokmi. Veľmi ťažké obdobie. Dostal som ich však naspäť a Witkin tiež. Witkin je, samozrejme, výborný fotograf a je oveľa slávnejší ako ja. Čo je však zaujímavé, jeho ceny za fotografie nie sú vyššie ako moje."

m Ako sa pohybujú vaše ceny na trhu?

"Tak okolo tri až päť tisíc dolárov za kus a podľa Sáry, ktorá mi robí manažérku, idú ceny stále hore. Treba však pripomenúť, že autor je na konci reťazca a má z toho len určitý diel. Aj tak to nie je zlé."

m Nezdá sa vám niekedy, že tie najlepšie fotografie ste už urobili a už nemôžete nič nové vymyslieť?

"Autor sa často "obkecá" keď je mladý, ako napríklad Steinbeck alebo Heller a potom píše už iba vatu a zarába peniaze. Bol by som šťastný, keby fotografie, ktoré robím dnes, boli také dobré ako tie, ktoré som robil v tridsiatke. Nechcem bežať pomalšie."

m Ide o cestu na dlhšiu trať?

"Vekom človek síce stráca silu a rýchlosť, ale zostáva vytrvalosť a vôľa. A keďže som svojho času pretekal na kanoe, viem, čo je výdrž. Jednoducho musím prísť do cieľa."

m Odkiaľ prichádza energia?

"Je to asi vrodené a energiu mám priam nadľudskú. Tiež je však pravda, že v poslednom období dosť pijem liehové nápoje - samozrejme, v spoločnosti krásnych dám. No a potom je tu pravidelné cvičenie - občas urobím nejaký premet, zdvihnem činku, trochu sa pretiahnem na hrazde."

m Ako si dávkujete alkohol?

"Niekto odporúča pol litra červeného vína denne. Zastávam názor, že človek si má na fľašku doplatiť, aby pil niečo lepšie. Je tiež pravda, že keď človek pije, nemal by jesť, pretože má na druhý deň zlý žalúdok."

m Akému vínu dávate prednosť?

"Myslím, že sa vydarilo víno Unduraga z Chile ročník 1996. Výborné je tiež juhoafrické víno Chiraz ročník 1994 a nepohrdnem ani dobrým Bourdeaux. Možno, že aj na Morave a Slovensku sú vynikajúce vína, ale zatiaľ som ich nevyskúšal. Mám dojem, že vinári si to najlepšie nechávajú pre seba. Problém je v tom, že keď mám dámsku návštevu, nevidím dôvod, prečo by som jej mal dvoriť. Keď vypijem fľašku vína, dôvod mám úplne jasný."

m Zmenila sa zásadne vaša práca s modelom?

"Fotografujem menej, ale rýchlejšie. Mám niekoľko obľúbených modelov, ktoré už vedia, že spolupráca nevedie do postele. Platím im za to, nie však veľa. Je to práca medzi zamestnancom a zamestnávateľom."

m Zoberiete niekedy nápad pri fotografovaní aj od modelu?

"Jedno osemnásťročné dievča mi raz navrhlo, že by bolo zaujímavé, ako dvaja mladí ľudia močia. Je to ťažké realizovať tak, aby to nebola vulgárna pornografia a preto som to odmietol. Môj dentista mi zase radil, aby som vyfotografoval mladú ženu, pričom na dverách by boli čiarky, ktoré robia rodičia svojim deťom keď rastú. A potom, aby som vyfotografoval starú ženu, pri ktorej by čiarky išli smerom dole. Pri všetkej úcte k môjmu dentistovi, ktorý vŕta bezbolestne, som jeho nápad považoval za urážajúci ženy a preto som ho tiež odmietol."

m V tlači bol dosť medializovaný prípad vašej devätnásťročnej dcéry Marie, ktorá sa pre drogy dostala do väzenia.

"Žiaľ, nemôžem s tým nič robiť. Zatiaľ je vo vyšetrovacej väzbe a čakáme, koľko dostane. Vraj jej hrozí až osem rokov väzenia. Lekár z Ameriky, ktorý sa drogami zaoberá, mi hovoril, že je v nej iný človek. Vonkajší vzhľad je ona, ale vo vnútri je už niekto iný."

m Nedá sa s tým niečo robiť?

"Takmer nič. Musela by mať po mne vôľu a tú nemá. S drogami je to ako s alkoholizmom - musíte ich nechať navždy. Možno, že vo väzení zmení prístup. Nechcem žiadne informácie, lebo by ma to trápilo. Najprv som predstieral, že neviem, o čo ide. Roky som teda do nej investoval, no ona predala všetky moje veci, čo som nechal v obrovskom dome. Mal by som ju nenávidieť, ale to nedokážem."

m Nenesiete na prípade svojej dcéry aj vy istú vinu?

"Jej matka zomrela pred štyrmi rokmi. Samozrejme, mám tiež na tom nejakú vinu, ale predovšetkým človek má možnosť sám sa rozhodnúť, či to bude alebo nebude robiť."

m Čo pre vás znamená sláva?

"Chcem byť známy. Som najšťastnejší na svete, keď ma ľudia spoznávajú. To nie je nafúkanosť, ale pre fotografa je veľmi ťažké stať sa slávnym. Ľudia poznajú jeho veci, ale jeho nepoznajú. Bol som šťastný, keď ma Fero Fenič zaradil do programu GEN, kde som bol zaradený medzi sto najznámejších súčasných Čechov dnes. Nikto mu totiž neprikazoval, koho tam má zaradiť."

m Slávny teda určite ste.

"Ťažko povedať. Ak sa to meria peniazmi, tak áno."

m Stojíte si za každým obrazom, ktorý ste doteraz spravili?

"Za tými, ktoré budú vystavené v Bratislave, si stojím a ak vzbudia pohoršenie, tak sa divákom ospravedlňujem. Nemaľoval som ich na kšeft. No keďže sa niektoré predali, tak som slečne Sáre kúpil nové auto."

m Ešte viac ako vašim fotografiám sa im vyčíta, že balansujú na hranici umenia a gýča.

"O umení by som vôbec nehovoril. Je totiž od slova umět a ja nič neviem. Dobre, sú to gýče, avšak môžem si predsa robiť, čo chcem. Ale rozhodne to nie je pornografia."

m Ani náznak?

"Na jednom obrázku s orálnym sexom maľovanom podľa fotografie som si chcel dokázať, aké je ťažké robiť pornografiu. Najprv som ho testoval na svojich priateľkách, ktoré mi povedali, že to nie je porno. V ramárstve obrazov slečne Sáre povedali, že obraz je to najlepšie, čo som urobil. Možno, že sú to gýče, ale gýče sa podkladajú a ja sa nepodkladám. Maľujem si, čo chcem a je mi jedno, či si to ľudia kúpia alebo nie."

m Nenastal však od okamihu, keď ste zistili, že vaše fotografie sú žiadané, moment kalkulácie?

"Človek spieva celý život jednu pesničku. Ja fotografujem ľudí. Skúšal som fotografovať prírodu a tiež sa to predávalo. Prírodu však fotí ten, koho nechcú ženy. Nikdy som nekalkuloval. Ak dostanem objednávku, nenávidím zväčšovať fotografie, ktoré som už robil niekoľkokrát. Jedna americká galeristka mi povedala, že už nič nemusím robiť. Uisťujem vás, že robím viac než inokedy. Stále mi to nedá a tak stále skoro ráno vstávam. Akurát už nechcem robiť toľko fotografií, takže maľujem."

m Rozmýšľali ste o tom, čo bude s vašimi negatívmi, keď tu už raz nebudete?

"Veľmi dôverujem slečne Sáre, ktorej by som všetko odkázal. Myslím si však, že až taký záujem o negatívy nebude. I keď som známy, nie som obľúbenec oficiálnych kruhov."

m Stále ste v undergrounde?

"Bol by som šťastný, keby to bola pravda. O nič iné nejde, len aby sa moje fotografie páčili aj mladým ľuďom. Pretože oni vedia, ktorá hudba je dobrá, vedia, ako sa obliekať a vedia, čo je beznádejne zlé."

Autor: Ľudo Petránsky Ml.