Róbert Krajňák, novinárka Ľuba Lesná a kňazi Pavol Flajžík a Ján Krstiteľ Balázs. Z jeho príhovoru - a z príhovoru Eduarda Remiáša (v stĺpci vpravo) - vyberáme:

Čoraz viac ľudí u nás, ale aj v zahraničí, si kladie otázky typu: V akej krajine to tu na Slovensku žijeme? Čo sú to za ľudia, ktorí nám vládnu? Kam speje táto krajina?

Odpoveď je smutná, ale reálna. Žijeme v krajine, kde sa rozhodnutia Ústavného súdu stávajú pre ich adresátov zdrapom bezcenného papiera, kde zákony schvaľuje nelegitímny parlament, kde je devastované školstvo a zdravotníctvo, kde je nivočená kultúra, kde spoločný majetok poputoval do súkromných vreciek úzkej skupiny privatizačných zlodejov, kde sa STV stala verejným propagandistickým úradom vládneho hnutia, kde sa čestní novinári a podnikatelia musia obávať o svoju bezpečnosť a o bezpečnosť svojich rodín... Žijeme v krajine, kde organizovaný zločin prerástol do mocenských štruktúr a rôzne mafiánske skupiny nachádzajú aktívne spojenectvo a krytie vo vládnych kruhoch, kde zločinci amnestujú seba samých a svojich spolupáchateľov, ba dokonca, kde priamo predseda vlády verejne umožňuje pranie špinavých peňazí, a to za asistencie štátu.

No zároveň žijeme v krajine, kde ešte nezavládla úplná ľahostajnosť, kde sa nájdu čestní a poctiví podnikatelia, odvážni novinári, kde sa nepodarilo presadiť vládu strachu, kde sa v pravý čas ozve pevný hlas katolíckych biskupov. Všetkým týmto ľuďom patrí vďaka. Tak ako patrí naša vďaka a podpora aj vedeniu a obyvateľom mesta Štúrovo...

Keďže sú tu okrem kamier a mikrofónov SIS aj kamery a mikrofóny televíznych a rozhlasových spoločností, využívam túto príležitosť a predsedu vlády, ktorého zlatoidská, martinská a košická rétorika sa nápadne podobá rétorike hitlerovských, stalinských či gottwaldovských čias, verejne vyzývam:

1/ Aby dal odpoveď na otázku, akou cestou sa k nemu dostali listy Svätej stolice adresované výlučne biskupom, na ktoré sa stále odvoláva a o obsahu ktorých stále zavádza a klame verejnosť.

2/ Aby vysvetlil, čo mal na mysli, keď sa v januári na Republikovom sneme HZDS vyjadril, že "...treba neutralizovať vplyv tých, ktorí sú proti. Najmä ide o niektorých kňazov a tých, ktorí robia verejnú mienku - učiteľov, lekárov a ďalšie skupiny."

# l l

Jána Krstiteľa Balázsa sme sa opýtali, ako pociťuje neželaný "záujem" štátnej moci od mája 1996, keď vláda SR naňho podala trestné oznámenie.

"Už od konca januára 1996, od omše, ktorú vysielal v priamom prenose Slovenský rozhlas, som sústavne sledovaný neznámymi osobami a autami. Ako som si overil, išlo o osoby a autá zo SIS. Od toho času mám aj odpočúvané telefónne rozhovory, opakujú sa výhražné telefonáty a dostávam anonymné výhražné listy. Po prvej panychíde podala vláda za moje výroky na mňa trestné oznámenie. Potom som bol dva razy predvolaný na políciu, aby som podal vysvetlenie. Musím povedať, že vyšetrovanie bolo veľmi korektné, ale jeho výsledok mi doteraz neoznámili."

Aký bol zmysel celého vypočúvania?

"Podľa mojich informácií mala vláda snahu dosiahnuť moje trestné stíhanie. Keďže trestné oznámenie bol podané hlavne kvôli mojim výrokom v prípadoch, na ktoré premiér Mečiar nedávno vyhlásil veľmi pochybnú a poburujúcu amnestiu, v prípade, ak by sa mala týkať aj mňa, využívam svoje právo a neprijímam ju."

Trvá "záujem" o vás ešte i dnes?

"Dnes som na mieste, kde ma netreba sledovať, stačí mi odpočúvať telefonáty. Ešte aj dnes dostávam anonymné vyhrážky a občas sa tu objavia cudzie autá so zvolenskou značkou. A sú tu ľudia, mám na mysli napríklad členov Matice, ktorí pozorne sledujú moje výroky alebo vystupovanie a potom na ne reagujú buď priamo, alebo o nich informujú vyššie."

Autor: Pripravil VLADIMÍR HÁK