Očakáva sa, že vplyv eura ako stimulátora obchodnej výmeny v EMÚ môže zapríčiniť, že peniaze sa ľahko dostanú do bohatých regiónov EÚ a môže nastať odliv zo zaostalých regiónov. Zaostalosť niektorých oblastí je daná historicky a mentalitou obyvateľov, a preto je dôležité, aby neprerástla do politickej nestability. EÚ bude na podporu zaostalých regiónov používať štruktúrne fondy. Napriek tomu musia politici s napätím počítať. Napätie sa totiž nebude dať riešiť ako doteraz menovou politikou, ale iba prerozdeľovacími procesmi z centra. Tie budú spočívať v priamych dotáciách odvetviam z prostriedkov EÚ. Možné sú aj sociálne transfery pre občanov alebo rodiny v regióne postihnutom recesiou z prostriedkov EÚ, ktoré rozdelí národná vláda v spolupráci s národnou bankou. Iným nástrojom na riešenie nerovnováhy bude daňová politika vlád členských krajín EMÚ. Vláda môže dostať poverenie, aby znížila dane odvetviu alebo okruhu daňovníkov s cieľom prekonať recesiu. Preto z iniciatívy Nemecka bol minulý rok prijatý Pakt stability a rastu. Je to kontrolný mechanizmus ktorý má zamedziť nadmerný rozpočtový deficit (nad 3 % HDP). Spočíva v prijatí národných programov stability, ktorými sa budú kontrolovať najmä verejné výdavky. Súčasťou paktu sú aj sankcie uplatňované voči štátom EMÚ. Mnohí odborníci sú však skeptickí k stabilite EMÚ lebo predpokladajú, že štát, ktorý spôsobí rozpočtový deficit, nebude ochotný urobiť reštrikciu a za nedodržanie direktív EMÚ dostane pokuty. Čo však, ak ich potrestaný štát nezaplatí a dokonca nebude chcieť z EMÚ vystúpiť? Jeden český publicista tvrdí, že dostať neposlušný štát z EMÚ bude ťažší proces, ako keď sa ČR a SR dohodli na menovej odluke. Odborníci sa zhodujú, že krach EMÚ by spôsobil koniec procesu európskej integrácie so značnými politickými dôsledkami.