úcej banke požičali obyvatelia a podnikatelia, potrebuje banka okrem dôvery mať vybudovanú bankovú štruktúru, v ktorej musí byť schopná poskytnúť služby, ktoré obstoja v konkurenčnom tlaku ostatných bánk. Až keď má banka dostatok cudzích zdrojov, môže začať so svojou hlavnou činnosťou, ktorá prináša zisk - požičiavať svoje a cudzie peniaze.
Keď si do tohto rámca dosadíme súčasnú situáciu v Investičnej a rozvojovej banke, a. s. (IRB), zistíme, že tejto banke na podnikanie chýbajú predovšetkým cudzie a vlastné zdroje od bánk a vkladateľov. IRB síce disponuje malým vlastným kapitálom - 1 mld Sk, ten je však prehospodárený. Zato IRB má vo svojich účtovných knihách veľa zlých úverov, ktoré vznikli za rôznych okolností. Naproti tomu IRB má majetkové, technické a ľudské zázemie, ktorým možno poskytovať bankové služby. Jediná možná cesta, ako urobiť z IRB funkčnú a ziskovú banku, je podľa uvedenej schémy. Na jej začiatku je získanie vlastného kapitálu. Je pochopiteľná požiadavka guvernéra NBS Vladimíra Masára na navýšenie kapitálu v IRB o 3 mld Sk. Otázkou ostane, prečo túto požiadavku guvernér tvrdo nepresadzoval, keď banku začali pred rokom riadiť chlapci z VSŽ. Dlhodobé úverovanie akejkoľvek banky centrálnou bankou je neštandardné a u nás nemá oporu v zákone. Guvernérovi Masárovi sa môže chvieť ruka pri podpisovaní každého nového úveru pre IRB, preto úpenlivo žiada potenciálnych investorov, aby vložili do IRB veľa miliárd. Len ak sa vklad kapitálu úpisom akcií podarí, IRB môže získať dôveru na medzibankovom trhu, ktorú stratila v novembri, a bude si môcť požičiavať od ostatných bánk a iných vkladateľov, a tak prestane byť závislá od NBS. V IRB stále nie je jasno preto, lebo sa nevie, v akej miere zavinili jej straty úvery pre energetiku a bytovú výstavbu pochádzajúce z obdobia pred rokom 1990, ktoré banka prebrala, a v akej miere aktivity jej manažmentu bývalého a nového. Súčasťou ozdravenia IRB už dávno malo byť vyňatie aspoň úverov na bytovú výstavbu do Konsolidačnej banky, š. p. ú. Bude zaujímavé sledovať, kto sa stane novým akcionárom IRB. Konečné slovo má NBS a ministerstvo financií, lebo v zmysle zákona na nadobudnutie účasti nad 10 % základného imania banky je potrebný ich súhlas. Akcie z novej emisie IRB, najviac za 99 mil. Sk, si však môže kúpiť hocikto, aj zahraniční investori, ktorých mnohí vládni politici v slovenských bankách vidia neradi.
