Bojnický zámok ako jedna z historických dominánt Prievidzského okresu sa v týchto dňoch opäť stal miestom 5. ročníka medzinárodného festivalu duchov a strašidiel. Do scenára (aspoň uplynulý víkend) tejto púťovej atrakcie, ktorá má za cieľ jedno - zvýšiť návštevnosť zámku - sa neočakávane nedostala prehliadka desiatich oltárnych doskových obrazov zo 14. storočia, známych ako Bojnický oltár. A pritom podľa slov riaditeľa Múzea Bojnice J. Papca, ktoré vyslovil pri pamätnom "handrkovaní" o jeho výmene za gotické obrazy slovenskej proveniencie v decembri 1996, Bojnický oltár mal byť kľúčovým magnetom pre návštevníkov. Dôvodom jeho ukrytia pred zrakmi "strašeniachtivej" verejnosti bol, okrem úzkostlivej ochrany fakt, že za cieľ svojho záujmu si ho vybrala riaditeľka Národného múzea svätého Matúša v Pise Mária Giulia Burresiová, ktorá vyslovila pochybnosti o jeho autorstve. Za autora polyptychu je doteraz považovaný florentský maliar Nardo di Cione nazývany Orcagna (zomrel v roku 1365 alebo 1366), no talianska odborníčka na stredoveké umenie potvrdila len to, že obrazy boli namaľované v dielni Cionovcov. Nardovo autorstvo je však neisté, čo zdôvodnila skutočnosťou, že v porovnaní s inými dielami tohto maliara sú postavy svätých na Bojnickom oltári kultivovanejšie a modernejšie podané. Samozrejme, J. Papco sa okamžite vyjadril, že aj keby sa potvrdilo, že Nardo di Cione nebol autorom oltára alebo mal pomocníkov, jeho umelecká ani historická cena by sa tým neznížila. Pripusťme to, no v mysliach slovenskej verejnosti stále rezonuje podstatný detail. Bojnický oltár zo zbierky grófa J. Pálffyho (pričom sa stále nevie, kedy a ako k nemu prišiel) bol vymenený za gotické artefakty, ktoré pre Slovensko znamenali nevyčísliteľnú cenu. Ktovie, ako sa darí slovenskej gotike v depozitoch Národnej galérie v Prahe. Ako je známe, v Šternberskom paláci je vystavené len Klaňanie Troch kráľov, pre ostatné obrazy jednoducho nie je v zbierkach starého európskeho umenia v Národnej galérii v Prahe miesto. Bojnický oltár bol prehrou slovenského dejepisu umenia. Tohtoročné bojnické strašidlá túto nočnú moru len zvýraznili...
Autor: pet