Jeden zo slonov žijúcich v juhoindickom národnom parku Bannarghatta doplatil na miestnych nezákonných výrobcov alkoholu. Slon totiž skolaboval po tom, ako vypil väčšie množstvo nápoja, vyrobeného načierno s použitím metylalkoholu. Predávkovaného slona našli pracovníci parku v sobotu neďaleko miestneho jazera. Pitva ukázala, že jeho pečeň bola silne poškodená chemikáliami, ktoré nápoj obsahoval. Podľa miestnych úradov domorodci často nezákonne vyrábajú alkoholické nápoje a na "vylepšenie chuti" používajú metylalkohol. Ten má však veľmi nepriaznivé účinky na pečeň a ďalšie orgány a jeho požitie často prináša smrť.
NELETELO SA VĎAKA VČELE
Aj taký malý tvor ako včela môže ohroziť dopravné lietadlo. Dôkazom toho je udalosť, ku ktorej došlo v nedeľu v Japonsku. Spoločnosť Japan Airlines bola totiž nútená pre malú včielku zrušiť jeden zo svojich vnútroštátnych letov. Stalo sa tak po tom, ako posádka lietadla počas jeho prípravy na cestu z Čitose do Nagoje objavila v kabíne včelu. Napriek úpornej snahe sa nikomu nepodarilo malého votrelca chytiť a let musel byť zrušený. Včela by totiž údajne mohla spôsobiť paniku medzi cestujúcimi a ohroziť bezpečnosť letu.
RASIZMUS JE AKTUÁLNY AJ MEDZI SOMÁRMI
Štyridsaťjedenročný nemenovaný biely juhoafrický farmár zbil nedávno čierneho poľnohospodárskeho robotníka Thomasa Lebepeho len preto, lebo jeho káru ťahali somáre rozdielnej farby - jeden čierny a druhý biely. Píšu o tom nedeľňajšie juhoafrické noviny The Sunday Times. Úplne nevinný otec troch detí sa stal terčom rasisticky motivovaného útoku staromódneho belocha možno aj preto, lebo zadnú časť jeho nie príliš luxusného dopravného prostriedku zdobila plechová tabuľka s "provokatívnym" nápisom Nová Južná Afrika. Jej pozitívny odkaz určite ešte viac umocnil "somársky" hnev nevyliečiteľného prívrženca skrachovaného apartheidu.
SVIŇA SPROSTREDKOVATEĽKA
Spôsobov vyznania lásky milovanej bytosti je naozaj mnoho. Jeden z nich vymyslel nedávno austrálsky farmár z Nového Južného Walesu. Chovateľ prasiat, 37-ročný Peter Willis, bol príliš plachý na to, aby otvorene vyznal lásku svojej 33-ročnej susedke, a preto si vymyslel svoj vlastný originálny spôsob prejavenia citov. Pán Willis nenapísal list, ale na chrbát svinky menom Betsy, ktorú poslal do záhrady svojej milovanej, napísal ponuku na svadbu. A susedka mu povedala svoje áno.
PRED 100 ROKMI BOLI VLAKY RÝCHLEJŠIE
Mnohí Briti, ktorí cestujú do práce vlakom, netušia, že ich dedovia sa pred sto rokmi do cieľa dostávali skôr, a to i napriek rozdielom medzi vtedajšími parnými a dnešnými dieselovými alebo elektrickými rušňami, napísal nedeľňajší Sunday Times. Na železniciach sa domnievajú, že príčinu tohto absurdného javu treba hľadať vo väčšom počte zastávok na dnešných linkách. V roku 1898 cesta medzi Portsmouthom a Southamptonom trvala 35 minút, dnes vlak túto vzdialenosť prekonáva za 44 minút. Ešte väčší nepomer sa objavuje pri porovnaní dnešných priemerných časov s tými spred 50 rokov - kým v roku 1948 vzdialenosť medzi Londýnom a Uckfieldom prešiel vlak za jednu hodinu 28 minút, dnes na to potrebuje o dvadsať minút viac. Zlomyseľníci podotýkajú, že podobná paralela existuje i medzi automobilmi na začiatku storočia a dnešnými rýchlymi autami, ktoré v zápchach predbiehajú i chodci.