Európskej ústrednej banky (ECB).

Dvanásťhodinovú debatu pri najdlhšom obede šéfov vlád krajín EÚ ukončil až prísľub jedného z dvoch najvážnejších kandidátov - šéfa Európskeho menového inštitútu Holanďana Wima Duisenberga, že nebude vykonávať úrad šéfa ECB celé osemročné obdobie, ako to predpisuje Maastrichtská zmluva, a dá tak priestor aj francúzskemu protikandidátovi - Jean-Claudeovi Trichetovi, guvernérovi francúzskej národnej banky, ktorý ho po štyroch rokoch v úrade vystrieda. Francúzsky prezident Jacques Chirac si presadil svoje a Nemci mlčky pritakali, aby nevymenovaním nového šéfa ECB ďalej nespochybňovali projekt. Celý spor, ktorý účastníci summitu neoficiálne označili za "handrkovanie predavačov kobercov", korunoval Duisenberg vyhlásením, že "z vlastnej vôle a bez akéhokoľvek tlaku z ktorejkoľvek zo zainteresovaných strán sa rozhodol pre svoj vysoký vek (dnes má Duisenberg 62 rokov) odstúpiť" z funkcie šéfa ECB po ukončení prechodnej fázy projektu euro, teda v roku 2002, keď budú do obehu dané bankovky a mince. Spôsob, akým Jacques Chirac presadil svoju vôľu proti zvyšku únie, šokoval mnohých politikov. A ubezpečovania, že na Duisenberga nebol vyvíjaný žiadny tlak, rozosmiali stovky zahraničných novinárov prítomných na summite. Rakúsky minister zahraničných vecí Wolfgang Kým Schüssel potvrdil, že Duisenberg bol pod "enormným tlakom", holandský premiér Wim Kok podržal stranu Chiracovi a ovplyvňovanie Duisenberga vylúčil. Vlna kritiky sa napokon zosypala aj na hlavu predsedajúcej krajiny EÚ - Veľkej Británie. Británia, ktorá nie je medzi prvými účastníkmi eura, sa s obľubou pasovala na nestranníka, ktorý bude garantom kvalitných rozhodnutí. Jej pôsobenie počas víkendového eurosummitu výstižne ohodnotil rakúsky kancelár Viktor Klima: "V súvislosti s naším predsedníctvom sme sa tu naučili, ako sa summit nemá robiť."

Priebeh a výsledok eurosummitu, napriek nespochybniteľnému odštartovaniu eura, nevzbudzuje optimizmus. Časové rozdelenie úradu prezidenta budúcej Európskej ústrednej banky medzi dvoch kandidátov spochybňuje literu prijatej Maastrichtskej zmluvy. Tá určila dlhý osemročný mandát na vykonávanie tejto mimoriadne zodpovednej funkcie práve preto, aby tým zdôraznila politickú nezávislosť jednej z najmocnejších svetových finančných inštitúcií. Stále ťažšie je preto uveriť, že sa buduje skutočne nezávislá inštitúcia, keď už jej vznik je tak silno spolitizovaný. Eurosummit bez obalu ukázal, že aj pri obsadzovaní vysokých funkcií v orgánoch EÚ "európske" hľadisko, ktoré by malo byť oslobodené od príslušnosti ku ktorejkoľvek členskej krajine, je až druhoradé. Schôdzky na najvyššej úrovni hláv pätnástky to neukázali prvýkrát. A ani poslednýkrát nedokázali, ako ďaleko má ešte EÚ od politickej únie.