Najvýznamnejšou oblasťou kongresového cestovného ruchu je jednoznačne Európa (60 %), nasleduje ázijsko-pacifický región (15 %) a Severná Amerika (13 %). Z jednotlivých krajín vedie Veľká Británia, po nej nasledujú USA, Francúzsko, Japonsko, Nemecko, Holandsko a Španielsko. Medzi mestami dominuje Paríž pred Viedňou, Londýnom, Bruselom, Ženevou, Singapurom, New Yorkom, Amsterdamom, Washingtonom a Hongkongom. Podľa údajov z roku 1995 viedla medzi metropolami východnej a strednej Európy v kongresovej turistike Praha (16. miesto na svete a 11. miesto v Európe) pred Budapešťou.
MÁME VHODNÉ HOTELY?
Podľa údajov SACR z roku 1997 máme 10 kongresových stredne veľkých alebo veľkých hotelov: Danube, Forum, Devín, Holiday Inn, Kyjev, Incheba (všetky v Bratislave), Lux (Banská Bystrica), Sĺňava (Piešťany), Patria (Štrbské Pleso) a Ľubovňa (Ľubovnianske kúpele). Ako píše vo svojej práci Kongresové hotely na Slovensku prof. Ing. Marian Gúčik, prodekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela, člen katedry cestovného ruchu a spoločného stravovania, v roku 1996 zisťovali stav pripravenosti našich hotelov na poskytovanie služieb v kongresovom cestovnom ruchu. Zo skúmanej vzorky 35 hotelov vyplynulo, že len 28,6 % malo zatriedenie troch a štyroch hviezdičiek, pričom až 71 % bolo len triedy dvoch a jednej hviezdičky. Pre 400 až 500 účastníkov mali v tom čase priestory iba 3 hotely (8,6 %).
VYUŽITÁ LEN TRETINA HOTELOV
Kapacity slovenských hotelov boli v minulom roku využité len na 33 percent, kapacity všetkých ubytovacích zariadení (hotelov, turistických ubytovní, chatových osád, kempov a penziónov) na 33,4 percenta. Podľa údajov Štatistického úradu SR až 60 percent ich tržieb pritom pochádza z ubytovania cudzincov. Celkové tržby za ubytovanie vo všetkých zariadeniach dosiahli 2,751 mld Sk a 1,673 mld Sk bolo od cudzincov. Priemerná cena za ubytovanie bola 358 Sk/os., v hoteli 545 Sk. Celkove bolo na Slovensku vlani 230 hotelov, 57 penziónov a 78 turistických ubytovní.
VIAC NESPOKOJNÝCH
Podľa výsledkov prieskumu Ústavu turizmu pocit spokojnosti zahraničných návštevníkov (netranzitujúcich, teda tých, čo tu strávili aspoň jednu noc) u nás sa v posledných rokoch zmenil. Podiel veľmi spokojných klesol z 57,2 percenta v roku 1994 na 52 percent počas minuloročnej letnej sezóny, pričom sa presunul do kategórie pomerne spokojných (vzrast z 35,4 na 38,2 percenta). Ak by v roku 1994 ešte návštevu Slovenska "jednoznačne odporučilo" 68,8 percenta z uvedených návštevníkov, vlani tento podiel klesol iba na niečo viac ako 60 percent. Zároveň by viac ako 23 percent návštevníkov cestu na Slovensko odporučilo "mierne".
O TATRY MENŠÍ ZÁUJEM
Podiel návštevnosti Vysokých Tatier za posledné roky klesá. Podľa údajov sekcie cestovného ruchu ministerstva hospodárstva (MH) sa znížil z úrovne 16-20 percent v roku 1994 na 13-14 percent v minulom roku. Dokonca výberové štatistické zisťovanie realizované na jeseň minulého roka konštatuje iba niečo viac ako 11-percentný podiel Vysokých Tatier na celkovej návštevnosti Slovenska. V tomto období sa Vysoké Tatry z pohľadu návštevnosti dostávajú na úroveň Podunajska a Považia. Vedúcou teritoriálnou oblasťou SR vo frekvencii ciest zahraničných turistov je Bratislava - prichádza sem každý štvrtý návštevník.
Autor: ru
