Po šnúre siedmich zápasov bez prehry prišli dve zakopnutia ružomberského nováčika v podobe domácej prehry s Rimavskou Sobotou (0:1) a pred týždňom v Humennom (1:4). Tieto výsledky dosť výrazne ovplyvnili klubovú klímu i atmosféru v mužstve. Trénerovi SCP Vladimírovi Rusnákovi k nálade nepridali ani tresty za karty (Prúčny a Bartoš), či zdravotné problémy niektorých hráčov. Adrenalín mu počas týždňa zdvihli aj informácie od hráčov, že im vyzváňali mobilné telefóny anonymov z Prešova a Bardejova s rôznymi ponukami "na dohodu". Preto vôbec neprekvapili prvé Rusnákove slová po veľmi rušnej sobotňajšej bitke: "Dnes som azda najšťastnejším človekom v Ružomberku." Z tváre muža (mimochodom, s rodinou žijúceho práve v Prešove), ktorý priviedol Ružomberok do najvyššej súťaže, sa dalo čítať, že sa mu práve odvalil veľký kameň zo srdca. "Mužstvo nastupovalo na stretnutie vo veľmi zložitej pozícii. To všetko našlo svoje odzrkadlenie v kŕčovitom pohybe. Za stavu 0:1 som si prial, aby čo najskôr bol koniec polčasu. Ťažko bolo nejako vážnejšie zasiahnuť do diania na ihrisku Po dôležitom vyrovnávajúcom góle celý kolektív ožil. Zrazu z neho spadli psychické okovy, chlapci začali hýriť kondíciou, divákov baviť technikou a najmä úspešne strieľať. Po vyrovnaní na 1:1 som bol presvedčený, že tento zápas sa už nedá nevyhrať. Po prestávke celé mužstvo dostalo krídla," uviedol V. Rusnák. Lodivod Tatrana Andrej Daňko bol z druhopolčasovej ružomberskej gólovej smršte zjavne zaskočený. Veď i na tribúnach asi málokto čakal takýto obrat. Príčiny trojgólovej porážky ale predovšetkým hľadal vo vlastných radoch: "Do prestávky sme kontrolovali hru a ujali sa aj vedenia. Čakal som, že v 2. polčase sa Ružomberok viac vrhne do útoku, že bude agresívnejší, dôraznejší. Žiaľ, svojou ľahkovážnosťou v strede ihriska sme mu k obratu aj sami dopomohli. Prehra 1:4 je pre nás krutá. Zároveň verím, že bude aj poučná. Po vyhratom polčase prehrať druhý 0:4, to veru profesionálov nectí."