vovým námestím v Bratislave. Vyriekol ich novinár Peter Tóth, ktorého už od roku 1995 "ktosi" sleduje, odpočúva mu telefóny a podpaľuje autá, ktorého ten "ktosi" fyzicky napáda a vyhráža sa jeho najbližším. "Ktosi" má podľa redaktora SME aj svoje meno. "Je ním štátna inštitúcia SIS a jej riaditeľ Lexa." Tí, ktorým podľa spravodajcu TV Nova E. Kordu "aj dnes kvapká krv z rúk zavraždeného Róberta Remiáša". Kapela Istropolitana, Marián Geišberg, 50 novinárov a vyše 500 občanov sa vo včerajšie popoludnie zišlo, aby vyjadrilo otvorenú podporu poškodzovaným kolegom, zástupcom siedmej veľmoci. Ako v poďakovaní uviedla moderátorka mítingu Iniciatívy na ochranu novinárov Anna Sámelová, "je rada, že aspoň niekto na Slovensku nepatrí k hluchým, slepým a neprezieravým hrdinom lacných románov". Veď práve Slovensko v aktuálnej správe organizáciou Freedom House spolu s 50 ďalšími krajinami zo 186 je označené za krajinu s len "čiastočnou" slobodou tlače. Podobne ako Albánsko, kde sú dvaja novinári väznení, Ukrajina, kde boli dvaja zabití či Mexiko s desiatimi väznenými novinármi a jedným mŕtvym. Syn Petra Tótha bol včera po vypálení otcovho auta pod oknom spálne, v ktorej v septembri 1997 spal, v Bratislave prvý raz. Druhý syn tohto novinára, ktorý sa narodil len niekoľko dní po útoku, má sedem a pol mesiaca. Tóth na mítingu možno najmä prítomným politikom Šimkovi, Weissovi, Palkovi, Volfovi či Pittnerovi adresoval vieru, "že budeme po tohtoročných voľbách svedkami napravenia dôsledkov správania sa súčasného patologického režimu..."