V bývalej synagóge v Šamoríne prezentovala od 3. apríla svoju najnovšiu inštaláciu s názvom Ona = On Jana Želibská (1941), grande dame slovenského a európskeho "projektu nedokončenej moderny". Správca At Home Gallery, podporovaný Sorosovým centrom pre súčasné umenie v Bratislave, prekonáva prevažujúce prázdno bratislavských galérií a poskytuje priam duchovne, metafyzicky založený priestor dielu pochopenia. Súčasná inštalácia je maximálne oslobodená. Uvádzajú ju dve zostavy čierno-bielych fotografií, ktoré smerujú od vstupu k dvojici svietiacich farebných printonov pod čelnými schodmi, nad ktorými stojí dvojica stoličiek. Na nich zastupujú (čierne texty) Ona a On (na bielych tabuľkách) "úvodné" fotografie: rad piatich opakujúcich sa dievčenských tvárí a rad tvárí chlapčenských. Tieto slabo osvetlené portréty sprevádzajú dva rady obrátených sklených akváriových nádob, pod ktorými ležia menšie fotografie dvojice. Presnejšie: fotografie totožných dvojíc. Stretli sa, sú spolu, stretnú sa vôbec, alebo zostala, zostáva a zostane iba túžba? Inštalácia naznačuje nápismi možnosť iného, súčasného stretnutia sa, súčasnej blízkosti... Performance, ktorá "otvárala" (a významovo rozvíjala) inštaláciu na vernisáži, naznačila možnosť i jej obmedzenie. V začínajúcom šere uviedol do čela inštalácie dvojicu mladých ľudí v čiernom oblečení vernisážový "rečník" v bielom. Počas príhovoru sa sediaca dvojica ticho bavila, neskoršie - počas pohybu návštevníkov po synagóge - ticho odišla, "osadiac" svoje miesta iba nápismi. Prichádzal večer, svetlá z neho vykrajovali časti, akcentovali ich, vytvárali nové súvislosti.
História piatich dvojíc nás vedie k súčasnosti, ktorá vo svojom dvojakom, fotografickom (farebné printony) i reálnom "zavŕšení" skrýva dve stránky. Problematika sa nastoľuje ako fakt historický, ale aj ako skutočnosť metafyzická. Historické plynutie tak odhaľuje momenty historicky datované i významové, ktoré nezanikajú, naopak, pretrvávajú. Pripomeňme si hlboký postreh Tresmontantov v jeho úvahách o Biblii a antickej tradícii: "Veci zapadli, ale ich pravá skutočnosť trvá." Je to skutočnosť, ktorú pôvodne zvestovali. Presnejšie: zmysel vecí, ktorých viditeľná stránka zaniká, trvá. "Historická vojna" je minulosť, trvá však "duchovná vojna". Posolstvo Ona = On nesúvisí iba s "vytlačením" súčasných progresívnych úsilí z centra, ktoré ovládajú podobné nezmyselné akcie, ako je napríklad Súčasný slovenský obraz v Národnom osvetovom centre. Skôr sa živí trocha oneskoreným všeobecným poznaním príčin a následkov holokaustu, či už uvažujeme o zhromažďovaní materiálov v centrách dokumentácie alebo na stanovisko katolíckej cirkvi. V diele Želibskej vychádza z performance a inštalácie "Posolstvo" z roku 1996 a z inštalácie "Hlavná cesta" z roku 1994. Na jej účasť na otváracej výstave v trnavskej synagóge (spoločne s Meluzinom, Pagáčom a Oravcom) "nadviazala" úvodná časť jej účasti na pražskom podujatí Serpens v synagóge na pražskej Palmovke. Čierne oblečené dvojice začínajú smútočné kladenie kameňov na fotografie v trnavskej synagóge, uzatvárajú ho v pražskej, kde je tento akčný dej sprevádzaný rozmernou videoprojekciou. "Posolstvo" je doplnené aj zvukom - hrou na flaute. Súčasná prezentácia v Šamoríne sa odohráva v úplnom tichu prichádzajúceho večera. Kladenie kamienkov na "hroby" obetí shoah nahradzuje tlmené svetlo. Čierne oblečená dvojica nepredstavuje pietu, "súpomienku" na obete, ale pokračovanie, nezastaviteľné pokračovanie života.
Autor: RADISLAV MATUŠTÍK (Autor je výtvarným teoretikom a
