Presne 120 minút sa v stredu večer v bratislavskom PKO vlnil vyše dvojtisícový dav ľudí v štýle rhytm and blues. Veľkým manipulátorom a sugestívnym šamanom so spontánnym pohybom divákov bola legenda svetovej bluesovej scény B. B. King. "Mám pocit, že publikum je všade rovnaké - buď ma berie, alebo nie, nezáleží na krajine. Čo ma však najviac teší, je fakt, že na koncertoch je veľmi veľa mladých priaznivcov hudby. Je to znak, že s blues to ešte nie je také zlé," uviedol svieži sedemdesiatnik s ustavičným úsmevom na tvári ešte pred bratislavským koncertom, na ktorý prišiel autobusom priamo z Prahy. Bratislava Kingove slová potvrdila - generačná vzorka na koncerte bola podobne ako ľudské vlnenie značne rozkolísaná - od dvadsať do šesťdesiat. Kráľ blues uviedol počas jediného koncertu na Slovensku prierez svojou doterajšou tvorbou - od strhujúcich rock and rollov až po snové bluesové balady. Do programu, v ktorom ho v jeho nezameniteľnej virtuozite sprevádzala - ako sám hovorí jeho najväčšia láska - gitara značky Gibson, ktorej dal meno Lucille, zaradil hudobník aj niekoľko piesní z najnovšieho CD Deuces Wild, podľa ktorého je pomenované aj súčasné európske turné. Pravda, Lucille nie je len jedna. Na turné ich má spolu šestnásť a, ako je známe, jednu Lucille z tohto gitarového "parku" podaroval aj minulý rok pápežovi Jánovi Pavlovi II. "Ktovie, ak sa raz dostanem do neba, možno sa mi ešte podarí si s ňou zahrať..." Ku koncertu, pripravenému agentúrou Rock Pop Bratislava a PKO v spolupráci so spoločnosťou VÚB Factoring a vydavateľstvom BMG Ariola ČR/SR, treba pripomenúť, že 72-ročný "bluesman" je na európskom turné od 16. apríla, pričom až na dva dni každý večer vystupoval. Zostáva potom v oblasti neuveriteľných skutočností, koľko šarmu, vitality, ale najmä hudobných nápadov a improvizácií zostalo B. B. Kingovi aj pre Bratislavu. Asi v strede koncertu sa začala suverénna, rokmi vyskúšaná a vždy nanovo pripravená komunikácia s divákmi: "Hello, Bratislava! Poznáte B. B. Kinga?" Ozval sa mohutný súhlas. "Ste unavení?" "Nie!!!" zahrmelo bratislavským PKO. "Tak ideme ďalej." Nasledovala pieseň, kde dav si popri vlnení zaspieval s B. B. Kingom Make me Feel so Good. "Naozaj sa cítite dobre?" "Áno!!!" freneticky zasvišťalo povetrím...
Brilantná súhra so sprievodným orchestrom B. B. King Blues Bandom, skvelá dramaturgia koncertu, v ktorom okrem bluesových "štandárd" nechýbali ani výlety do blízkeho rock and rollu alebo džezu - to všetko priviedlo ľudí až do nadšeného prejavu súhlasu s predvedeným výkonom. Výrazné prelínanie štýlov na Kingovom novom albume nie je žiadnym nečakaným prelomom. Muzikant, ktorému padali pod nohy publiká maličkých kaviarní, špinavých divadiel v chudobných černošských getách, tanečných country hál, džezových klubov, rockových stánkov i najprestížnejších symfonických koncertných siení, nemá problém prizvať si do štúdia akékoľvek hudobné špičky. Na Deuces Wild je naozaj solídna vzorka: J. Cocker, Rolling Stones, T. Chapmanová, W. Nelson, Zucchero, D. Warwicková či E. Clapton. Ten posledne menovaný je podľa B. B. Kinga najlepším súčasným rock and rollovým gitaristom. "V 60. rokoch bol ním J. Hendrix, ten je však dnes členom predstavenstva svetových gitaristov, ktorej je Clapton prezidentom," s istotou tvrdí B. B. King, ktorý je už dávnejšie navždy zapísaný do siene slávy bluesu i rock and rollu.
Gitarista a spevák B. B. King, vlastným menom Riley King, sa narodil 16. septembra 1925 v Indianole v štáte Mississippi. Už ako štvorročný spieval v kostoloch, v čom pokračoval aj ako starší s vlastnou skupinou Elkhorn Singers. Začiatok jeho kariéry možno datovať rokom 1949, keď vydal svoju prvú gramofónovú platňu. Dodnes má na svojom konte 75 albumov (!). Na otázku, ako si spomína na svoje začiatky, keď v rokoch 1949 až 1954 pôsobil ako rozhlasový diskdžokej, povedal, že to bolo krásne obdobie. "Majiteľom stanice bol pán Fergusson, ten ma naučil ctiť a vážiť si hudbu. Vždy ma upozorňoval, aby som do skladieb nehovoril. Pritom sme to mali oveľa ťažšie ako dnešní spíkri. Tí majú okolo seba batériu techniky a stačí stisnúť príslušný gombík. My sme mali len gramofóny a staré cievkové magnetofóny. Slovo malo vtedy svoju vážnosť," povedal. Poslucháčom som ponúkal hudbu, ktorá sa mi páčila. Bola to bluesová, ale aj populárna hudba - Frankie Lane, Nat King Cole, Louis Armstrong, Bing Grosby, Duke Ellington, Benny Goodman a ďalší. Napokon, myslím, že to bola veľká škola skúseností, ktoré uplatňujem dodnes." Z toho obdobia pochádzajú aj jeho iniciálové skratky pred menom, ktoré mu dali referenti rozhlasovej stanice W-DIA. Najprv mu dali prezývku The Beale Street Blues Boy, neskôr ju skrátili na posledné dve slová a napokon na B. B. "U hudobníka mi nikdy nezáležalo na farbe pleti. Nemám rád delenie na bielych, čiernych, červených alebo žltých. Čo je pre mňa rozhodujúce, to je muzikantská duša. A tú buď človek má, alebo nemá." Vyznanie B. B. Kinga - muzikanta nielen s bluesovou dušou...
Autor: Ľudo Petránsky Ml.
