14. mája 1948 - V deň odchodu britských vojsk po skončení britskej správy Palestíny popredný židovský aktivista v Palestíne Ben Gurion vyhlásil nezávislý štát Izrael, ktorého založenie bolo potvrdené deklaráciou. Jedenásť minút po vyhlásení nezávislosti USA uznali Izrael. Na druhý deň Izrael napadli vojská Egypta, Iraku, Jemenu, Libanonu, Saudskej Arábie, Sýrie a Zajordánska.
1948-1949 - V prvej, najničivejšej vojne na Blízkom východe prišlo o život 6300 vojakov. Podľa údajov OSN počas prvých 15 mesiacov bojov krajinu opustilo 770 000 Palestínčanov. Po niekoľkomesačných bojoch boli arabské armády vytlačené z územia Izraela. Po nepriamych rokovaniach uzavrel Izrael dohody o prímerí s Egyptom, Jordánskom, Libanonom a Sýriou.
1. apríla 1952 - Prijatie zákona o návrate, ktorý oprávňuje obyvateľov všetkých krajín sveta židovského pôvodu usadiť sa v Izraeli.
29. októbra 1956 - Izrael sa pripojil k britskej a francúzskej intervencii v Egypte a jeho vojská obsadili pásmo Gazy a celý Sinajský polostrov. Jednotky židovského štátu v marci 1957 územie opustili.
1964 - Založenie Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) ako organizácie palestínskeho hnutia odporu.
5.-10. júna 1967 - Šesťdňová vojna, v ktorej Izrael zaútočil na svojich susedov na niekoľkých frontoch. Obsadil západný breh Jordánu, vrátane arabskej časti Jeruzalema, pásma Gazy, Sinajský polostrov a Golanské výšiny. Veľkú časť tohto územia Izrael dodnes kontroluje.
6. októbra 1973 - Egypt a Sýria zorganizovali útok pozdĺž Suezského prieplavu a v Golanských výšinách. Na začiatku tzv. jomkipurskej vojny útočiaci výrazne postúpili, v priebehu troch týždňov však Izrael vytlačil sýrske jednotky späť za línie vytvorené v roku 1967 a prekročil Suezský prieplav. Svetové veľmoci sa následne rozhodli zastaviť izraelský postup a nasledovala dohoda, na základe ktorej musel Izrael niektoré územia vrátiť, ponechal si však Golanské výšiny.
Marec 1974 - Stiahnutie izraelských vojsk zo Suezského prieplavu.
November 1977 - Egyptský prezident Anwar Sadat vykonal historickú návštevu Izraela, čím prelomil 30-ročné nepriateľstvo obidvoch krajín.
6.-17. septembra 1978 - Izraelský premiér Menachem Begin a egyptský prezident Anvar Sadat podpísali dohody v americkom Camp Davide za sprostredkovania amerického prezidenta Jimmyho Cartera. Na ich základe bol o rok neskôr Sinajský polostrov vrátený Egyptu. Mierová dohoda bola oficiálne podpísaná 26. marca 1979 vo Washingtone.
6. júna 1982 - Vojenská operácia Mier Galileji v Libanone, jej cieľom bolo vyhnať OOP. Izrael stiahol svoje vojská z Libanonu v roku 1985, z bezpečnostných dôvodov si ponechal pod kontrolou pás územia na juhu krajiny.
9. decembra 1987 - V Predjordánsku a v pásme Gazy vypuklo palestínske povstanie - intifáda. Počas šesťročných zrážok prišlo o život asi 1500 Palestínčanov a 400 Izraelčanov.
30. októbra - 1. novembra 1991 - V Madride sa konala Medzinárodná mierová konferencia o Blízkom východe. Boli to prvé priame rozhovory medzi Izraelom, Sýriou, Jordánskom, Libanonom a Palestínčanmi, ktoré odštartovali mierový proces.
1993 - Izrael legalizoval kontakty s OOP, ktorú dosiaľ označoval za teroristickú organizáciu, OOP oficiálne uznala židovský štát.
13. septembra 1993 - V Bielom dome izraelský premiér Jicchak Rabin s palestínskym vodcom Jásirom Arafatom podpísali deklaráciu o princípoch, ktorá stanovuje hranice obmedzenej palestínskej samosprávy na západnom brehu Jordánu a v Gaze.
September 1994 - Izrael a Jordánsko normalizovali vzájomné vzťahy a 26. októbra 1994 bola medzi oboma štátmi podpísaná mierová zmluva.
4. novembra 1995 - Pravicový židovský extrémista Jigal Amir zavraždil izraelského premiéra Jicchaka Rabina počas mierového pochodu v Tel Avive. Podľa prieskumu je práve Rabin osobou, ktorá Izraelčanom teraz na jubileu najviac chýba. Po ňom nasleduje Menachem Begin, ktorý podpísal prvú mierovú dohodu s Egyptom a až na treťom mieste je David Ben-Gurion, zakladateľ židovského štátu. Po ňom sa premiérom stal Šimon Perez, ktorého v nasledujúcich voľbách v roku 1995 porazil predseda pravicového bloku Likud Benjamin Netanjahu.
