Dnes nejasné riešenie tohoto problému, hlavne uloženie vysokoaktívneho odpadu, vedie k podhodnoteniu finančných potrieb nielen na likvidáciu odpadov, ale aj na likvidáciu jadrových zariadení po skončení prevádzky. Fond zriadený zákonom č. 254/94 na tento účel neakumuluje dostatok financií na úhradu nákladov, začal sa tvoriť veľmi neskoro, až v roku 1995, a percento odvodu do fondu je nízke. Vyspelé štáty s vyšším environmentálnym vedomím uplatňujú dosiahnutie najvyššieho bezpečnostného stupňa, čo v prípade likvidácie jadrovej elektrárne znamená prinavrátenie územia na tzv. "zelenú lúku". Súčasné návrhy riešenia rádioaktívnych odpadov na Slovensku vychádzajú z Aktualizovanej energetickej koncepcie pre SR do r. 2005, kde sa uvádza, že je dlhodobým cieľom v hospodárení SR vybudovanie hlbinného úložiska na uloženie vyhoretého jadrového paliva a odpadov do roku 2030. Má dnes Slovensko garanciu, že dodávateľ jadrového paliva - Ruská federácia - prijme vyhoreté palivo späť do RF počas celej prevádzky jadrových elektrární? Vláda RF totiž garantuje - podľa dostupných informácií - prijatie vyhoretého paliva zo SR na prepracovanie s následnou technologickou výdržou na 20 rokov, a potom je Slovensko povinné prevziať prepracovaný materiál späť. Presné podmienky na prijímanie vyhoretého paliva má Rusko zakotvené vo vládnom "Dekréte", čo znamená po 20 rokoch vrátiť prepracované palivo do krajiny pôvodu. Otvoreným problémom teda ostáva stanovenie lokality úložiska na území Slovenska.

Autor: pre SME - ms